Jozef Karika: Trhlina

,,Hneď úvodom chcem zdôrazniť jedno: netvrdím, že to, čo si prečítate, je pravda. Rovnako však netvrdím ani to, že ide o zámernú lož alebo výpoveď pomätenca. Napokon, môj názor nie je podstatný..."

Takto prebiehalo moje prvé "zoznámenie sa s autorom" a jeho stretnutím s človekom, ktorý mu prerozprával prinajmenšom podivný príbeh, aký by nechcel prežiť na vlastnej koži nikto z nás.

Hlavná postava – Igor – sa ocitá na pôde starej a spustnutej budovy – bývalého psychiatrického ústavu.

,,...bolo treba vypratať svinstvo. Koho na to povolajú? Predsa vysokoškolských absolventov, čo drepia na úrade práce. Nech si mladí uvedomia, že neštudovali nadarmo."

Na mieste, kde sa celé šialenstvo iba začalo...

Po tom, čo sa Igorovi dostanú do rúk nahrávky nezvestného robotníka, ktorého našli po vyše troch mesiacoch v zúboženom stave, ho bude myšlienka na strhujúci blogový článok prenasledovať každým dňom.

,,Trhlo mnou, taký som bol z tých pomäteností napätý. Vo Fischerovom hlase znova šumelo čisté šialenstvo, inak to neviem opísať."

Igorove pátranie ho dovedie k znepokojujúcim zisteniam. Walter Fischer nebol rozhodne jediný, kto za záhadných okolností zmizol v okolí pohoria Tribeč. No bol jeden z mála, ktorý sa ešte našiel...Ľudia sa tam akoby prepadávali pod zem už desaťročia a tento nevysvetliteľný fenomén trvá dodnes.

Je však pravdivý?

• Ako je možné, že sa nikdy nenašli ich telá?
• Prečo jestvuje toľko zarytých skeptikov a naopak tých, ktorý by najradšej túto desivú históriu navždy vymazali z pamäte?
• Existuje uspokojivé vysvetlenie, prečo viacerých návštevníkov týchto lesov – inak nazývaných aj slovenský bermudský trojuholník - spájajú takmer na chlp rovnaké zážitky?

Igor sa to rozhodne preskúmať na vlastnú päsť a nebude sám. Štvorica sa preto vydáva po stopách domnelých zmiznutí, aby prišla týmto otázkam na kĺb...

,,Pravda, kdesi pod povrchom v nás vírili aj divoké, blúznivé predstavy – dimenzionálne brány, Blair Witch či hororové zápletky typu Descent a Wrong Turn...Už teraz ti hovorím, zabudni na to. Nestalo sa nič podobné. Všetko, čo sa začalo odvíjať, len čo sme po chodníku zo Zlatna vykročili do hôr, bolo... Iné, úplne iné."

Zvyšky osídlení v pustých, odľahlých končinách, chátrajúce ruiny, opustené osady, prapodivné kamenné úkazy...

Mätúce stretnutie, záhadné svetlá, zvláštne ticho...

,,Odrazu som sa cítil izolovaný, oddelený od okolitého sveta. Síce som všetko videl, ale nepočul. Akoby som stál za stenou. Za sklenenou stenou. Áno, mal som rovnaký pocit, rovnakú asociáciu, akú mal zhruba pred sedemdesiatimi piatimi rokmi Walter Fischer."

To isté miesto, tie isté dva osamotené domy a predsa na tom niečo nesedelo...

,,Bola to obyčajná miestnosť, problém netkvel v nej ako takej, ale v tom, že tam vôbec nemala byť. Že tam pred pár hodinami nebola."

Piaty člen?

,,Dva a dva už neboli štyri. Päť veselých tvárí, spoločná fotka našej štvorčlennej skupiny."

Strata orientácie...

Neschopnosť si privolať pomoc...

Klamlivý pocit vyslobodenia...

,,Chápeš? Stačí jediná trhlina úzka ako vlások; jediná štrbina, a už to ide – tvoj úbohý svetík aj osobnosť či identita sa rúcajú. A rozpad, dokonalý rozvrat, sa každou sekundou zrýchľuje."

Zmätok narastá...

Panika graduje...

Fyzické či psychické sily kapitulujú...

Nekompromisný osud strháva všetkých zúčastnených...

,,Dostaň to medzi ľudí, aby to všetko nebolo úplne zbytočné – posledné slová, čo som od Igora počul."

Ale čo sa skutočne udialo?

Možno existuje trhlina v časopriestore.

Možno existujú nevysvetliteľné javy, udalosti, miesta...

Možno sa niečo odohráva iba v našej mysli.

Možno tomu podľahol aj Igor.

Možno ho zlákal jeho vlastný experiment.

Možno sa mu to vymklo spod kontroly.

Možno bol pre neho trhák, ktorým by prerazil vo vodách internetu viac, než si dokázal premyslieť.

Možno nik, ako Igor neexistoval.

A možno práve preto, že si musíme utvoriť každý svoj vlastný záver, sa nám dostane Trhlina pod kožu viac, než by sme chceli.

Ten skutočný strach prichádza z vecí, ktoré poznáme. Žiadne ufologické prvky či hororové scenáre, iba o to desivejšia realita.

Dej ma zhltol, požul a vypľul náležite zmätenú, stratenú a nechápavú, ako hrdinov tohto príbehu. Či skôr partiu nešťastníkov, pre ktorých sprvu neškodné bádanie nedoputovalo do zdarného konca. A práve ten, gradujúci každou stránkou, bol dokonale nepríjemný. Sama som túžila, aby bol tomu zmätku koniec a nastal akýsi poriadok. To pálčivé zúfalstvo sa z postáv prenieslo aj cez písané riadky.

Podivné zvesti o pohorí Tribeč sa ku mne dostali už dávnejšie formou podcastov či blogových článkov, no racionálne a logicky mysliaci tvor len sťažka uverí, že by sa tu diali veci ďaleko za bránami nášho chápania. I keď...človek je tvor zvedavý. Odjakživa nás lákali rôzne legendy, tajuplné a nevysvetliteľné javy a skôr, než by sme sa zmierili s vysvetlením čisto logickým, bažíme po novej dávke toho nepoznaného. Priznávam, nie som výnimkou.

Myslím si, že nám autor naservíroval tak akurátnu dávku fikcie prelínajúcej sa so skutočnými udalosťami, a keďže si neraz ukradol počas Igorovho rozprávania aj ,,minútku pre seba", nepriamo nás vyzýva, aby sme zalovili v hlbinách internetu. Samu ma pálili prsty a len ťažko som odolávala nutkaniu googliť a porovnávať fakty, nájsť odpovede na otázky, zistiť či to, či ono sa v skutočnosti stalo, alebo sa jedná čisto o Karikovu, či niekoho iného, fantáziu.

Áno, aj takto dokáže dobre podané mystérium zmanipulovať myseľ čitateľa a Tribeč vám poriadne zamotá hlavu!

Turistikou žijem, ale pravdu povediac, nám pred jeho návštevou rešpekt! :D

(Takže, keď priateľ navrhol stanovačku, moja odpoveď bola jasné NIE!!!)

• Ako zapôsobila kniha na vás? Videli ste aj jej filmové spracovanie?

Na mňa sa, popravde, atmosféra tohto príbehu z plátna nepreniesla tak, ako z čítaných riadkov.

Môj

Trhlina Jozef Karika ISBN 978-80-551-6582-0