Nie len jedna noc

Keď sa z dotykov vytratí účinok, zábava sa premení na nočnú moru a všetky tie prachy sveta stratia svoj lesk, zatúži zranená žena po kúsku úprimnosti v jej pomaly rozpadajúcom sa živote. Mnohé rany z minulosti jej však bránia v opätovnom pocite šťastia. V okamihu, kedy začne strácať pevnú pôdu pod nohami a rútiť sa do priepasti nastraženej jej vlastným, osudom skúšaným, srdcom, spozná niekoho, kto jej ponúkne únik, po akom tak veľmi túžila. Stojí tak pred jedným z najťažších rozhodnutí vôbec - vzdá sa doterajšieho pohodlného života plného luxusu a neobmedzených možností pre románik s nejasným koncom?  

1. Kapitola

Potiahla z cigarety a vyfúkla. Dym pomaly stúpal, bledol, až splynul s tmavou nočnou oblohou. Sedela tu dobrých dvadsať minút rozmýšľajúc o horúcej vani s penou, sendvičoch a mäkkej posteli, ktorú si po dlhom dni dopraje. Ticho a jej bezvýznamné myšlienky prerušilo až klopkanie opätkov. Vo dverách sa objavila dievčina vo vysokých čiernych ihlách a minišatách, ktoré len tak-tak zakrývali to chúlostivé miesto. Nervózne pohodila na blond odfarbenými vlasmi a odpálila si od kolegyne.
   ,,Ďalšia nočná?" opýtala sa.
   ,,Hmm," nasala a vypustila obláčik do vzduchu, ,,áno, Andy je chorá a musím ju zastúpiť. Zase!" Striaslo ju od zlosti. ,,A ty čo? Vari platia tak málo, že musíš ťahať nadčasy?" Zavtipkovala ironicky. Tamara jej poznámku však ignorovala. Bola totiž na odchode a nie, platili dobre. Príliš dobre. Tak dobre, ako samotná žena dobrá dokázala byť. Pri tejto myšlienke sa pousmiala, no jej úsmev značil skôr zatrpknutú radosť, než pôžitok z dobre vykonanej práce. Zahasila ohorok, popriala dobrú noc a vytratila sa zadným vchodom.

Jemnými pohybmi vírila vodnú hladinu, aby ,,Kokosovo-mangová poézia" splynula s tečúcim prúdom vody. Sladkastá vôňa sa šírila až do kuchyne, kam sa presunula dokončiť večeru. Zeleninu starostlivo poukladala na chleba, pridala majonézu a skôr, než sa stihla zahryznúť, neodolala páru prosiacich očí.
   ,,Tak dobre, Spike," obtrela kyslú pochúťku o prst, načiahla sa a dvoma ťahmi jazyka bola fuč. ,,Je dobrá, však? Chceš ešte?" Vystriedala prst a znova ho nechala olízať. ,,Vieš, že by si nemal!" Žmurkla na psa no ten len protestne zaštekal. ,,Psst! Nezobuď tú bosorku. Nepamätáš, aký cirkus robila minule?" Zahriakla ho.
   Suseda o poschodie nižšie dokázala byť veľmi nepríjemná, až Tamara nadobudla pocit, že sťažovanie sa na psí štekot a jej neskoré príchody patria k jej každodennej náplni života.
   ,,Už čoskoro si budeš môcť voľne pobehovať po záhrade a brechať na plné hrdlo," usmiala sa na nevinné stvorenie a konečne ochutnala. Za posledných šesť hodín to bolo prvé jedlo, ktoré prijal jej žalúdok s veľkým potešením. Mala by som si dávať väčší pozor na stravu a vitamíny. Pomyslela si v duchu.
   Chrípkové obdobie sa totiž nevyhlo ani luxusnému klubu, kvôli ktorému už neraz musela na záskok či potiahnuť nejeden ten nadčas a sama sa nechcela ocitnúť v situácii, kedy s prosíkom zavolá kočkám, ktorá by bola ochotná ju zastúpiť. Časté výpadky žiadaných žien boli predsa len pre profitujúci klub stratové.
   Prípravy na dome pomaly finišovali, a kým si na začiatku vedeli chlapi so všetkým poradiť, teraz nastal Tamarin čas, rozhodovať o konečných úpravách. Kachličky, farba stien, vybavenie altánku či umiestnenie sklenníka...skrátka nevedela kam skorej skočiť, čo sa odzrkadlilo na jej zovňajšku. Za posledné týždne pochudla, kruhy pod očami sa prehĺbili a permanentka do fitka zapadla medzi vizitky murárskych a klampiarskych prác.
   ,,Ak dôjde na váženie a posúdenie fyzickej kondície, som nahratá," povzdychla bezmocne i keď vedela, že pracovná vyťaženosť je pre jej momentálny stav iba chabá výhovorka. Skutočný dôvod potláčala, no silnel každým dňom. Musím so sebou niečo urobiť! Zaprisahala sa. ,,Prepánajána!" Zhíkla a rozbehla sa smerom do kúpeľne zastaviť stúpajúcu hladinu. Stratená vo vlastných úvahách pozabudla na vytúžený kúpeľ a ježibaba z tretieho by ju isto za mokré fľaky na stene zniesla zo sveta.
   Dobehla si ešte po načatú fľašu Chardonnay a o chvíľu jej telo pohltili zamatové bublinky a teplá voda. Ponorila si tvár, vytiahla dva odličovacie tampóny a sňala vrstvu makeupu. Špongiou krúživými pohybmi prechádzala krk,  ramená...znova a znova, až jej ostal červený fliačik, ktorý sa pridal ku ostatným, naberajúcim fialovo-modrastý odtieň. Zachmúrila sa. Posledný klient bol drsný a vulgárny. Nadával jej do štetiek a vymaľoval dekolt samými cucflekmi. Všetko bolo dovolené v rámci hry, no aj tak mala Tamara niekedy pocit, akoby bola iba kus mäsa. Čo iné by však bola? Lady? Úctivá dáma? ,,Ja som tvoj pán! Ty si len obyčajná kurva!" Zneli jej v ušiach slová sprevádzané hurónskym smiechom. V momente sa striasla v snahe zahnať túto desivú spomienku.
   Osirelé večery umožňovali Tamare príliš premýšľať. Utápať sa vo vlastnej minulosti, prítomnosti bez pocitu šťastia i budúcnosti s otáznikom. Prepadali ju výčitky svedomia, či si zvolila správne. Nemala si na výber, horelo ti pod zadkom! Opakovala si túto vetu tak často, až jej sama uverila. Avšak niekde tam vzadu, hlboko vnútri, ju zhrýzal tichý hlások tvrdiaci pravý opak.
   Dočasné riešenia sa nevolajú dočasné pre srandu králikov. Tých pár nocí by bohate stačilo pre nový štart, no vôňa peňazí bola omamná. Dokázala vyriešiť toľko vecí naraz, no ako sa hovorí, všetko má svoju daň a tou Tamarinou bola prázdnota. Prázdny byt bez detského kriku, prázdna druhá strana postele bez úprimného dotyku, pusté srdce bez pravej lásky.
   Tak veľmi túžila mať deti! Z biologických hodín však sama ,,vytiahla batérie", aby nemusela počúvať ich tikot a dokonalú love story pokazil Dušan rozvodovými papiermi. V ten deň snubák spolu s obrúčkou pochovala na dne Dunaja.
   Rozplakala sa. Z očí sa jej rozkotúľala slza za slzou, tvoriac pri kvapnutí rad unášajúcich sa do stratena kruhov. Uvedomovala si totiž, aký chabý život žila. Noc čo noc zo seba zmývala ,,špinu hanby", zatiaľ čo jej hlava trýznivo analyzovala všetky napáchané chyby.
   Načiahla sa po ďalší dúšok, avšak na jazyku jej pristáli posledné tri kvapky. S hrôzou zistila, že fľaša je prázdna. Alkohol sa stal jej slabinou aj napriek uvedomeniu, po akom tenkom ľade kráčala. Nechcela si priznať závislosť, zakrývala pred ňou oči, no hromada kopiacich sa sklenených fliaš hovorila za všetko. Tamarin otec bol alkoholik. Aj napriek jeho mierumilovnej povahe mu dokázal ten sajrajt zatemniť mozog a čoraz častejšie sa Tamara stávala svedkom nepríjemných hádok medzi ním a matkou, začo si v snahe jej obrany vyslúžila pár štipľavých faciek. Po tom jednom osudnom dni sa zaprisahala, že nikdy neskončí ako on. O to viac ju desila každá chvíľa porušujúca túto prísahu.
   Keď voda ochladla, pena vyšumela a dno vína bolo prázdne - vypustila vaňu a osušila sa. Sexi spodné prádlo a saténovú košieľku vymenila za pohodlné bavlnené pyžamo a odkráčala do postele. Spike ju verne nasledoval. Oblízal jej ruku na znak vďačnosti, že sa s ním podelí o kúsok periny a skrútil sa vedľa nej do klbka. Pousmiala sa. Tohto malého tuláčika našla jedného upršaného večera na ceste z práce. Vystrašene kňučal a schovával sa pod kontajnerom. Bál sa cudzích ľudí, a preto Tamare trvalo, kým si získala jeho dôveru. Bol mokrý, vyhladovaný a kvôli zlomenine krivkal na pravú labku. Zabalila ho do deky, posadila na zadné sedadlo a uháňala na najbližšiu urgentnú veterinu. Tam psíka ošetrili, a keďže nemal čip a svetom sa musel túlať veľmi dlho - súdiac podľa presvítajúcich rebier - stal sa právoplatne Tamariným najmilším spoločníkom. Paradoxne to bol jediný ,,muž", s ktorým trávila Tamara voľný čas. Chlapi sa stali pre ňu bezvýznamnými. Bola si istá, že sa už nikdy nezamiluje a zároveň si pre svoje povolanie lásku a pozornosť nezaslúži. Pohladila ešte verného priateľa a zaspala bezsenným spánkom.

Skoré ráno ohlasovalo nepríjemné pípanie budíka. Tamara znechutene vystrčila hlavu spod vankúša a jedným okom skontrolovala čas.
   ,,Ešte päť minút," pretočila sa na druhú stranu no skôr, než stihla opäť zažmúriť viečka, neústupčivé štekanie ju donútilo začať deň proti jej vôli. Spike nedočkavo krútil chvostíkom a v papuľke zvieral vodítko. ,,Dobre, vyhral si." Pokrútila hlavou, vstala a navliekla sa do teplákovej súpravy. Pes od radosti podskočil a Tamare to prišlo vždy náramne komické. Na Jack Russela mal nezvyčajne dlhé uši, ktoré mu pri pohybe lietali na všetky strany. Veterinárka však nevedela odhadnúť, s akým plemenom mohol byť krížený.
   Uháňali dolu schodiskom, kde sa stretali s pehavým dievčaťom.
   ,,Dobré ráno Tamara, dobré ráno Spike," pozdravilo ich. Maja bola veľmi milá susedka. Keď sa Tamara musela zdržať v klube, chodila venčiť Spikea ona. Zverila jej kľúče od bytu, ktorý sa z času na čas stal Majiným útočiskom. Keď bol jej otec pod parou, nadávky a taniere lietali vzduchom jedna radosť. Tamara dôverne poznala túto situáciu, a preto si ju zobrala pod ochranné krídla. Nejeden krát jej ponúkla bezpečný nocľah, a kým sa nevydala do práce, presedeli pri cidery a debatách o živote celé hodiny. Maja jej pripomínala ustráchané a hanblivé vtáčatko, ktoré sa pri téme opačného pohlavia neprestajne pýrilo, no zároveň hltalo všetky užitočné informácie. Bola ako jej mladšia sestra a Tamara pre ňu predstavovala dospelácky vzor, ktorý jej tak veľmi chýbal po tom, čo v detstve prišla o matku. Jedna druhú si mimoriadne obľúbili, o to ťažšie Maja znášala fakt, že sa o pár týždňov mala sťahovať do nového domu. Tamara jej však prisľúbila, že ju môže prísť kedykoľvek navštíviť.
   Po ceste prehodili ešte pár slov a potom sa už Maja náhlila na autobusovú zastávku. Tamara si to so Spikeom namierili do mestského parku. Psíčkari bojovali dlhé mesiace za sprístupnenie a zveľadenie jeho spustošenej, krovmi a vysokými trávami, zarastenej časti. Uprostred betónovej džungle nebolo ani kúsoček miesta, kde by sa mohli ich štvornohý maznáčikovia do sýtosti vybehať, a preto sa po oficiálnom otvorení ,,Dog friendly place" radoval nejeden majiteľ.
   Popustila psa z vôdzky a ten nadšene sal ňufákom všetky pachy a značkoval pníky. Tamara si zazipsovala mikinu až ku krku a natiahla kapucňu na hlavu. Rána sa stali pretrvávajúcim babým letom o čosi mrazivejšie.
   Oziabnuté prsty strčila do vrecák, kde nahmatala krabičku spolu so zapaľovačom. Už dávno sa rozhodla skoncovať s fajčením, no výdrž v posteli sa nedala porovnať s výdržou jej predsavzatí. Neodolala nutkaniu a zapálila si. V tom momente okolo prebehol chlapík v reflexnej bežeckej súprave nasledovaný statným teriérom. Letmým úklonkom hlavy pozdravil Tamaru, ktorá si okamžite spomenula na sľub o zdravšom životnom štýle, zložiac si predchádzajúci večer. Nebudem to predsa preháňať. Zasmiala sa v duchu. Vstávania v túto rannú hodinu boli pre ňu beztak utrpením. Keby ju nečakali neodkladné povinnosti, ešte by si užívala teplo zakutraná pod paplónom. O to viac nevedela pochopiť ľudí, ktorí si plnými dúškami neužívali toto privilégium.
   Namierila si to ku lavičke, dokončiť v kľude cigaretu. Spike v diaľke šantil s Maltezákom a zdalo sa, že vedú preteky na život a na smrť. Pohľad jej padol na druhú stranu parku, predeľujúci ho umelo vytvoreným riečnym koridorom. Po chodníku kráčal starší manželský pár. Bok po boku si vykračovali a zatiaľ, čo sa tá stará dáma podopierala rukou o paličku, muž niesol nákupnú tašku. Niekoľko metrov odtiaľ sa nachádzala malá pekárnička, kam Tamara, po vyčerpávajúcej nočnej, tiež rada zavítala.
   Zasnene hľadela na dvoch sivovlasých ľudí, ako sa vracajú s čerstvým pečivom naspäť domov. Oči sa jej z nevysvetliteľného dôvodu zaleskli. Možno zo súdržnosti, starostlivosti alebo láskyplnosti, akou vyžarovali jeden voči druhému. Z dojmu vzbudzujúcom, že azda aj po dlhých rokoch spolunažívania, sú neoddeliteľnou dvojkou. Zarmútene ukotvila pohľad do zeme . Potláčala ňou vytvorený fakt, že ona sa tohto nikdy nedožije. Odvrátený zrak držala tak dlho, kým si nebola istá, že zmizli za najbližšou zákrutou. Nenecháš si predsa hneď za úsvitu pokaziť deň! Nakopávalo ju svedomie no po obraze, aký sa Tamare naskytol vedelo, že nemá šancu vyhrať. Stiahlo sa do úzadia a chlácholilo jej ranenú dušu.
   Mamička ospalou chôdzou tisla pred sebou kočík, pretože jej malý huncút zrejme nedal spať, a tak sa voľky-nevoľky vybrala na prechádzku. Zívala a pohojdávala kočiarom, v snahe utíšiť rozliehajúce sa detské mrnčanie. Toto Tamarine frustrované JA nevydržalo. Zvolala na psa, vstala a slzami veľkými ako hrachy kropiac chodník odkráčala preč. Stále pretrvávajúce prítmie a kus látky zahaľujúci tvár umožňovali Tamare väčšie súkromie, a tak nechala slzám voľný priebeh.
   Nadobudla pocit, že každá tehotná žena či matka sa jej vysmievala za doposiaľ nesplnenú úlohu - priviesť na svet život. Úlohu, ktorá nie je povinná, no pre Tamaru bola viac než vysnívaná. Rozbehla sa. Tak rýchlo, ako len vedela, uháňala preč z toho miesta.
   Po návrate do bytu jej pľúca spaľoval oheň. Nohy pohlcovali kŕče a dávali jasne najavo zanedbané posilovanie. Vyprahnuté ústa prosili o kvapku vody. Niekoľkými dúškami uhasila smäd a doplnila aj Spikeovu misku. Presunula sa do kúpeľne, opláchla tvár a zadívala sa do zrkadla na plačom začervenané oči.
   ,,S tým musím niečo urobiť," pokrútila hlavou nad jej nezdravo vyzerajúcim vzhľadom a vytiahla kapsičku s líčidlami. Starostlivo naniesla korektor, špirálu a keďže jej pobyt na čerstvom vzduchu vyfarbil líčka naružovo, s rýchlim makeupom bola hotová. Na bežný deň sa nikdy veľmi nemaľovala. Trávila ho v spoločnosti psa alebo robotníkov a tým sa podľa jej slov páčiť nemusela. Na čom si však dala záležať bola desiata a teplá káva, ktorú im zavše zaobstarala, a tak sa pustila do práce. Sendviče boli snáď jediné jedlo, ktoré dokázala Tamara pripraviť. S varením si ťažkú hlavu nerobila a namiesto nekonečných minút pri sporáku dala prednosť donáške.
   Chlebík po chlebíku kládla do uzatvárateľnej dózy, zatiaľ čo pes dôkladne strážil každý jeden pohyb a pohľadom hypnotizoval Tamaru. Tentokrát sa obmäkčiť nenechala a prstom naznačila, kde je jeho miesto. Pes iba stiahol chvost a uložil sa do pelechu vedľa misky s granulami.
   Z dvoch termosiek sa parilo a miestnosť zahalila lahodná vôňa kávy. Tamara prehltla zbiehajúce sa slinky. Keď všetko starostlivo pripravila a poukladala do veľkého prúteného košíka, schmatla kľúče od auta, pískla na Spikea a druhý krát opustila byt.

Červené BMW zastalo pred kovanou bránou. Pripomínala spleť ťahavých rastlín - hotový kováčsky skvost. Na povel diaľkového ovládania sa krídla roztvorili a umožnili tak autu prejsť. Príjazdovú cestičku pokrývala zámková pieskovcová dlažba, ktorú po ľavej strane lemoval čerstvo vysadený živý plot z tují. Tamara zaparkovala svojho tátoša pod prístrešok, hneď vedľa dvoch dodávok a skôr, než stihla sama vystúpiť, chlpáč ju predbehol a so štekotom uháňal do záhrady, odkiaľ prichádzali hlasy. Tamara ho o niečo miernejším tempom nasledovala.
   ,,Ahoj Frederik," pozdravila svojho dlhoročného kamaráta.
   ,,Ahoj Tamara. Aj by som ťa bozkal a podal ruku ale..." poukázal na svoju ufúľanú kombinézu a rukavice. On a pár ďalších chlapov pracovalo na dokončení záhradného posedenia.
   ,,To je v poriadku," pousmiala sa. ,,Zvyšok je vnútri?" Prikývol a pískol. Ako na povel, z domu vykuklo pár ďalších mužských hláv. Keď zbadali Tamaru, s úsmevom od ucha k uchu ju zdvorilo privítali.
   ,,Ste hladní? Niečo pre vás mám," žmurkla a zalovila v košíku.
   Sendvič do ruky a káva z plastových kelímkov nepripomínali ani zďaleka luxusné stolovanie, no zdalo sa, že chlapom to absolútne neprekážalo. Pomalými dúškami usrkávali teplý nápoj, pofajčievali a uznanlivo chválili pripravenú pochúťku.
   ,,Ako to vyzerá?" obrátila Tamara svoju pozornosť na priateľa.
   ,,Skvelé. Altánok bude čo chvíľa hotový a interiér si pýta konečné fázy," nadšene drgol do Tamary.
   ,,Akonáhle budem mať v práci voľno, pustím sa do toho. Môžem s tebou aj naďalej počítať?" vrhla na Frederika spýtavý pohľad.
   ,,To je samozrejmé, Tamara. Pre teba čokoľvek - som tvojím dlžníkom," stisol jej dlaň vo vďačnom geste a ona mu stisk opätovala.
   ,,Jediným dlžníkom, Frederik, som tu ja! Nikdy vám nezabudnem, čo ste pre mňa s Alenkou urobili," stlmila hlas, pretože tento rozhovor bol osobný. Poznala toho človeka tak dlho - takmer odmalička. Bol to otcov kamarát, no po tragickej nehode sa spolu so ženou stali Tamarinou oporou. Kedykoľvek sa cítila osamelá, mala u nich dvere i náruč dokorán a ona mala vďaka nim pocit, že má opäť rodinu.
   Keď sa Frederikova stavebná firma začala topiť v červených číslach a hrozilo, že prídu o svoj dlhoročný podnik, neváhala podať pomocnú ruku. Vysokej finančnej rezervy pre výstavbu domu sa vzdala a nikdy ju nechcela vrátiť. Frederik však trval na férovom vyrovnaní a preto jej po prekonaní najhoršieho nezištne ponúkol svoje služby.
   ,,Niečo za niečo," sprisahanecky na ňu žmurkol, no vzápätí s hrejivým úsmevom dodal: ,,Pomáhať si treba."

Po polhodinovej pauze sa všetci sýti a oddýchnutí vrátili opäť do práce vrátane Tamary. Tá nezaháľala - vzala metlu, mop, handry na prach a gľančila svoj príbytok o sto-šesť. Popri tom sa vytešovala, ako si dali Frederikovi ľudia pod jeho prísnym a precíznym vedením záležať i na tom najmenšom detaile a vďaka ich usilovnosti sa jej vytúžený domov blížil deň po dni k cieľu.
   Zvŕtala sa a pospevovala si svoje obľúbené melódie. Sem-tam na sebe pocítila pohľad nejedného zahanbeného robotníka. Z Tamary vyrástla krásna žena a tak bolo priam nemožné uniknúť mužskej pozornosti, voči ktorej sa však stala otrlá a pozvanie na rande rad radom odmietala. Niekedy si to vyčítala, inokedy nie - skrátka sa nenašiel nik, pri kom by jej srdce opäť zabúchalo TÝM spôsobom. Po mojich životných a pracovných skúsenostiach by to bol priam zázrak! Povzdychla si častokrát.
   Utrela si pot z čela, rozhodnutá to pre dnešok zabaliť a pošetriť sily na finálne upratovanie. Čakala ju ešte jedna úloha, na ktorú si zavolala svojho priateľa. Prechádzali izbu po izbe a skúmali, čo všetko ju neminie počas ,,každomesačnej dovolenky".
   ,,Tu chýbajú lišty...tam by to chcelo čerstvý náter," konštatovala. Vstúpili do miestnosti, naklonila hlavu nabok a našpúlila pery. Niečo jej tu nesedelo.
   ,,Chýbajúce obkladačky," poznamenal Frederik na margo jej skúmavého pohľadu.
   ,,No samozrejme," začervenala sa Tamara. Pôvodný obklad sa jej vo výsledku nepáčil a preto museli Frederikovi ľudia hotovú prácu strhávať dole.
   Pozorne si zapisovala všetky potrebné veci a Frederik ju poúčal o parametroch.
   ,,Si si istá, že s tým nepotrebuješ pomôcť?" taktne maskoval isté pochybnosti.
   ,,V živote som si preskákala aj horšie veci. Myslím, že kúpu farby a kachličiek zvládnem," prehlásila dotknuto.
   Ako tak živo debatovali o počte krytov na zásuvky, niekto ich vyrušil: ,,Ehm,...prepáčte, že ruším šéfe, ale pre dnes je všetko hotové, smieme ísť?" Opýtal sa jeden z robotníkov a hodil po Tamare oslnivý úsmev.
   Frederik pozrel na hodinky. ,,Ten čas ale letí! Utekajte domov na obed, aby ma vaše ženušky nesfúkli, že musia dvakrát prihrievať." Prehlásil pobavene. ,,A odkážte chlapom moje poďakovanie, skvelá práca." Zdvihol oba palce nahor.
   ,,Ďakujem i ja," opätovala úsmev Tamara.
   Akonáhle mali všetko spísané, pobrali sa aj oni. Pred odchodom si ešte zapálili, posadali na drevené lavičky a mlčky sa rozhliadali po okolí.
   ,,Je to nádhera. Ďakujem," šepla Tamara.
   ,,Pevne verím, že sa ti tu bude dobre bývať len...," poznamenal Frederik s nevypovedanou myšlienkou na jazyku, ,,...trochu veľké pre jedného."
  ,,Pre dvoch," úsečne odvrkla a poukázala na to šantiace stvorenie neúnavne pobehujúce od skorého rána.
  ,,Robím si o teba starosti dievčatko," súcitne sa zahľadel na Tamaru. Slovo dievčatko značilo u Frederika ozajstné a úprimné obavy.
  ,,Nemáš sa čoho báť. Som v pohode," zaklamala Tamara. Vedela totiž, kam tým mieri a za žiadnych okolností sa nepotrebovala špárať v jej pustom milostnom živote.
   ,,Všetci nie sú takí ako tvoj bývalý. Si ešte primladá nato, aby si vzdávala nádeje na lásku," snažil sa povzbudiť Tamaru, no ona bola dávno presvedčená o opaku. ,,Uzatváraš sa do seba a v očiach ti nehrá tá povestná iskra. Pozri...podľa mňa je to len nedostatkom sexu, nuž moja žena šípi za tým čosi iné." Vyrukoval s tvrdením a Tamara sa neubránila pobavenému úškrnu pri spomenutí istého nedostatku. Keby len tušil! Hoci jej bol Frederik takmer ako otec, nemohla sa mu zveriť so všetkým, čo ju trápilo. Bolo toho toľko...tá ubíjajúca samota, gradujúci alkoholizmus, výstredná práca...Tobôž nie s prácou! Pre jej úzky okruh blízkych bola zamestnaná ako asistentka realitného makléra. V skutočnosti bol ním jeden z klientov, ktorý jej po noci plnej vášne nechal za dohodených potenciálnych kupcov o čosi tučnejšiu sumičku.
   ,,V práci mám toho veľa. Teraz ten chaos okolo domu...som skrátka akási unavená, to je všetko," posnažila sa o čo najvierohodnejší úsmev. Frederik pochopil, na akú citlivú strunu udrel a vzdal sa výsluchu. Pobalil si veci, rozlúčil sa s Tamarou a nechal ju osamote. Tá s povzdychom potlačila myšlienku, žeby mohol mať pravdu.
   ,,Pche! Ešte to by mi tak chýbalo! Nasťahovať si cudzieho darmožráča do svojej vysnívanej chalúpky." Znechutená touto predstavou potriasla hlavou, načo Spike zaštekal a očividne dal najavo svoj súhlas. Nemal zrejme chuť sa deliť o tak luxusný výbeh, ktorým tento pozemok imponoval.
   Šantil, behal, naháňal neviditeľné motýle a ohrýzal pohodené vetvičky. Tamara sa musela pri pohľade na svojho chlpáča z chuti zasmiať.
   ,,Tuším sa ti tu páči viacej než mne!" zakričala smerom ku psovi, ktorý sa náhle zvrtol a s konárikom v papuľke utekal ku Tamare po aport.
    Pre Tamaru predstavovalo toto miesto akýsi kúsok raja na zemi - vyhradený celý len a len pre ňu - a Spikea samozrejme. Vysoký kamenný múr spolu s ihličnanmi vytvorili z pôvodne neútulnej, burinou posiatej plochy, pevnosť, bez možnosti nazrieť susedom dnu a strkať ich zvedavé nosy do cudzích vecí, ako sa hovorí. Tamara netúžila po akejkoľvek pozornosti, ktorej sa jej beztak dostávalo neúrekom.
   Potrebovala miesto, kde bude schopná ,,vypnúť". Miesto, ktoré rozptýli jej beznádejné myšlienky a prinesie jej aspoň kúsok útechy. Preto bolo pre Tamaru pri výstavbe ohraničenie pozemku či sadenie zelene prednejšie, než dokončenie samotného interiéru. Bez strachu z úteku mohla tak nechať voľne pobehovať psa, zatiaľ čo sa venovala naplno svojej dávnej vášni - kvetom. S nastupujúcou jeseňou mnohé z nich stratili svoju rozkvitnutú podobu, o to viac sa však mohla tešiť na prezimovanie niektorých druhov či vyčkávanie, kým s novým príchodom leta opäť nadobudnú pôvodnú krásu.
   Prešla do veličíznej záhrady, kde kontrolovala rastlinu za rastlinou, krík za kríkom, aby si bola istá, či sa všetkým darí rovnako dobre a zároveň sa snažila pospomínať si na jednotlivé inštrukcie a vedomosti ohľadom ich starostlivosti. Všetky tieto informácie jej predala milá a vždy dobre naladená majiteľka kvetinárstva, v ktorom Tamara pracovala. Jej entuziazmus však pomaly upadal v priamej úmere s dlhmi, sťahujúc toto podnikanie na samé dno. Tamara tak stratila ďalšiu pevnú pôdu pod nohami a spomienky na toto nešťastné obdobie ju doháňajú dodnes.
   Akokoľvek príjemne sa cítila vo svojom kráľovstve vedela, že je najvyšší čas ísť. Obzvlášť v tento deň by sa v ňom najradšej zabarikádovala a unikla tak okolitému svetu. Potlačila svoje nechutenstvo a obavy, uistila sa, že je všetko dobre uzamknuté a s nie prílišným nadšením opustila so Spikeom pozemok.
   Po príchode domov nasledovala rýchla sprcha, ktorú sa po rokoch praxe naučila zvládnuť aj s umytím vlasov pod desať minút. Zvykla si kontrolovať, či je všetko hladké a upravené na daný večer, no v tú chvíľu mala chuť vyzerať priam odpudivo. Zatvorila oči a pred sebou videla iba veľké spotené telo a nechutný úškľabok zapáchajúci po tequile. Striasla sa.
   Utorky bývali nepríjemné pre celé ženské osadenstvo klubu, obzvlášť pre Tamaru. Klient s prezývkou Veľké zviera tam každý jeden týždeň usporadúval súkromnú párty a dožadoval sa Tamarinej spoločnosti. Oblapával ju na parkete v priamom vystupovaní pole dance a strkal jej za nohavičky päťstoeurové bankovky so slovami: ,,Poď so mnou a ukáž mi viac."
   Hoci bol pre personál alkohol zakázaný, vedela, že sa poháriku na uvoľnenie nevyhne.
   Osušila si vlasy a žalúdok jej dal jasne najavo, že mu po usilovnom upratovaní na pozemku vyhladlo. Vytiahla z chladničky polotovar, prepichla vrchnú fóliu a vložila ho do mikrovlnky. Do pár minút kuchyňu ovládla vôňa bolonských špagiet. Lenivo namotávala dlhú cestovinu na vidličku a pohrávala sa s myšlienkou, či je ozaj pripravená ďalej čeliť narastajúcej nevôli pracovať ako spoločníčka, štetka, pre širšiu verejnosť.
   Vyčistila si zuby a opäť sa navliekla do pohodlnej teplákovej súpravy, ktorú mali o chvíľu vystriedať trblietavé tangá s vybíjaným korzetom. V svetle reflektorov sa tento kostým lákavo ligotal.
   ,,Drž mi päste," s povzdychom prehovorila na psa. Ten sa tváril rovnako skormútene ako Tamara, hoci jeho náladu neodrážala blížiaca sa pohroma ale únava z pretekov po záhrade.
   Pri vchode narazila na dievčinu schúlenú v dlhom rozťahanom svetri. Maja si zvykla zapáliť mimo balkón, aby ju otec nevidel a ponúkla jednu aj Tamare. Pred príchodom do práce sa snažila chuť na cigaretu potlačiť kvôli sťažnostiam klientov. Tamare prišlo nepochopiteľné, ako sa môže chlap so značne zanedbanou hygienou sťažovať práve na cigaretovú chuť maskujúcu žuvačkou. Začínalo jej to byť však jedno.
   ,,Myslíš, že sa dnes zdržíš dlhšie?" opýtala sa Maja.
   ,,Je utorok...je to viac než pravdepodobné," zatvárila sa znechutene Tamara. ,,Ak by si nevidela parkovať Karkulku pred tvojim odchodom do školy..."
   ,,...Spikea vezmem na prechádzku," uistila ju Maja. Dievčatá sa krátko rozlúčili a Tamara vyrazila do práce.

Klub praskal vo švíkoch a Tamara ďakovala za zadný vchod, inak by sa sama včas nestihla predrať pomedzi všetkých návštevníkov do šatne. Usadila sa za veľký stôl so zrkadlom, ktoré lemovalo množstvo žiariviek po obvode. Otvorila prvý šuflík, z ktorého vytiahla sklenenú nádobku a začala nanášať make-up. Nerada sa výrazne líčila pred odchodom z domu. Vyhla sa tak uštipačným rečiam a všemožným konšpiračným teóriám od protivných susediek, kam asi takto môže ísť.
   Nasledovali dymové tiene, nová vrstva maskary, nová vrstva korektoru snažiac sa ním prekryť podliatiny. Šatňa sa začínala plniť, no Tamara šum kolegýň vytesnila. Jediné, načo sa bola schopná sústrediť, boli tie veľké spotené dlane. Hluk prerušil až náhly vpád manažéra. Niektoré mladé začiatočníčky zdesene uchopili župan, ktorý im ležal po ruke, snažiac zahaliť sa pred mužským pohľadom. Veľmi rýchlo však pochopili, že ide len o reflex a ostych opadol tak rýchlo ako aj prišiel.
    ,,Dobrý večer Tamara," namieril si to rovno ku nej. Nasucho preglgla. Očakávala totiž, že si ju odvedie do kancelárie a oznámi jej niečo, čoho sa už dlhšie obávala. Nepatrila medzi najmladšie, hoci jej ťahalo iba na tridsaťpäť. Nové uchádzačky o miesta boli však len pár mesiacov po maturite, svižnejšie a pružnejšie. Tie netrápila prázdna chladnička, splácanie úveru či boj o strechu nad hlavou. Boli to naivné žabičky, ktorým sa málilo ocinkove vreckové. Aj napriek tomu, aká bola Tamara dobrá a pôsobila niekoľko rokov v obore vedela, že ju môžu ľahko nahradiť. Prišla by tak o klientelu a preto sa cítila v ohrození. Lepšie povedané - v bludnom kruhu, pretože si prácu pre zrejmý finančný komfort nemohla a nechcela dovoliť opustiť a zároveň potom tajne túžila. 
   ,,Dnes nebudete klientom k dispozícii. Obdržali sme urgentnú zákazku na zajtra večer. Vezmite si najlepšie tanečníčky a oprášte si choreografiu hriešneho pole dancu. Čaká vás pánska rozlúčka so slobodou," dopovedal a Tamare v tom momente odpadol balvan zo srdca. Nie, nebude sa musieť stretnúť s tým odporným zvieraťom. Všimla si, ako podaktoré zachytili ich konverzáciu a prosebne žmurkali očami, aby to boli práve ony, koho si na tanec vyberie. Ani jedna nechcela padnúť už spomínanému pánovi do pazúrov. 

                                                                                               Vitajte! 

Teší ma, že ste sa prehrýzli riadkami až sem. Pôvodne mala byť Nie len jedna noc kratším príbehom, ktorý som chcela pridávať po častiach tu, na môj blog. Ako ale čas a moje prsty behajúce po klávesnici plynuli, bolo mi jasné, že sa schyľuje ku môjmu prvému pisateľskému počinu a ja si tak skutočne jedného dňa splním svoj sen - uvidieť svoju knižku zastávať čestné miesto v poličke kníhkupectva. Dovtedy však, sa môžete tešiť na ďalšie a ďalšie kapitoly, ktoré, aspoň sa o to posnažím, budem pravidelne pridávať. Bude to niečo ako malá ochutnávka a zoznámenie sa s mojimi prvými čitateľmi. Preto budem rada, ak nezaváhate, a tým, ktorých bude zaujímať, čo všetko osud hlavnej protagonistke prinesie do života, mi dajú spätnú väzbu na instagrame alebo tu, prostredníctvom krátkej anonymnej správy. 

Budem netrpezlivo čakať a môžem sa pustiť do ďalšieho písania!