Nie len jedna noc 4. Kapitola
V zámke zaštrkotali kľúče a Tamara vbehla do bytu
s jasným cieľom - sprcha, bleskurýchli nákup raňajok a v prvom
rade Spike. Ten sa rozštekal na celé kolo a prišiel privítať svoju pani. Už-už sa chcela zvrtnúť na päte s chlpáčom v náručí a previnilým
pocitom, že ho nechala na svoju rannú potrebu čakať, keď vtom si všimla spiacu
postavu na gauči. Podišla
bližšie a Maja si pošúchala ospalé začervenané oči.
,,Spike
je vyvenčený. Môžeš si dať pohov," usmiala sa. Tamara položila Spikea na zem a
prisadla ku dievčaťu.
,,Nemala
si byť teraz v škole, poklad?" ustarostene sa na Maju zadívala, no tušila,
prečo bola miesto povinnej dochádzky u nej zababušená v deke.
,,Otec
mal výlev...bola to krušná noc," smutne povzdychla, no stačil jediný pohľad na
Tamaru a zdalo sa, že jej náladu vylepšila. ,,Pre teba, tuším, tiež."
Predniesla pobavene a Tamara do nej naoko šťuchla.
,,Keďže si sa dnes
rozhodla uliať," chápavo žmurkla na Maju , ,,pomôžeš mi na pozemku, čo ty
nato?" uvidela, ako sa jej zmocnilo nadšenie.
,,Naozaj?
Konečne uvidím tvoj domček!" zatlieskala rukami.
,,Ako
prvé však navrhujem skoncovať s týmto žalostne vyzerajúcim vzhľadom," chytila
okraj len tak-tak prilepeného umelého trsu mihalníc a sňala ho dolu. Obe
vyprskli od smiechu.
Po
krátkej premene z medúzy, ktorá prehýrila dve noci na prijateľne
vyzerajúceho človeka, nasadli do auta a vydali sa na cestu. Predtým však
nesmela chýbať zastávka v pekárničke neďaleko parku. Akonáhle ucítili vôňu
ešte vždy čerstvých croissantov, zbehli sa im slinky. Keďže práve dnes nebol na chystanie sendvičov čas,
Tamara dúfala, že sladká pochúťka poteší rovnako.
,,Táto hojdačka bol perfektný nápad," prechádzala Maja
pohľadom obriu záhradu pomaly ale isto sa pripravujúcej na príchod studenej
jesene a svižne pohojdávala nohami.
,,To teda bol," uznala Tamara.
,,Čo ty nato Frederik?"
,,Tvoje
prianie mi bolo rozkazom," poznamenal, načo sa všetci traja uškrnuli.
Zatiaľ, čo
hlúčik mužov pobehoval po pozemku a odpratával nepotrebné náradie,
dievčatá si dali pauzu od čistenia interiéru a zapálili si.
,,Už
ťa niektorý z nich pozval na rande?" nadhodila Maja pobavene.
,,Neuveríš,
ale ani jeden nie je môj typ," razantne pokrútila hlavou Tamara.
,,Mala by si to
ešte prehodnotiť," doberala si ju.
,,Dobre
teda. Začneme fešákom Ferim - dva chýbajúce zuby vpredu, pár chýbajúcich vlasov
na hlave, ženatý, dve deti...James Bond alias Janči - asimetrická postava. Asi
meter do výšky a meter do šírky. Dvakrát rozvedený...Lámač ženských sŕdc
číslo tri," ukázala nenápadne prstom na chlapíka v zablatených zelených
nohaviciach, "dvakrát ženatý, dvakrát rozvedený, dvakrát toľko detí...čo by som
si ja s takýmto materiálom počala?" Hodnotila Tamara a Maja sa takmer
udusila cigaretou od smiechu.
,,Vravela
si, že ani tvoji klienti nie sú vždy ako zo škatuľky," kašľala Maja
a z úst jej vychádzali prerušované obláčiky dymu.
,,Máš
pravdu, nie sú. Ale aspoň ma nevolajú na priateľské posedenie pri káve," naznačila
úvodzovky a tentokrát sa musela schuti zasmiať Tamara.
,,Nemôžeš
byť taká fajnová, inak skončíš v tomto kráľovstve sama a ja ťa budem
musieť chodiť navštevovať, aby ti tu nebolo náhodou smutno," predstierala, že
by to bol pre ňu náramný problém, no Tamaru vtom tam niekde vnútri zabolelo. Sama, smutno...Áno, to boli
presne tie pocity, ktoré dlhodobo prežívala, no popálenina na srdci sa
zamaskovať nedala.
,,Nedôvera
- moje druhé meno," zašepkala a tentoraz s pohľadom upreným do blba
pomaly vyfúkla.
,,Si akýsi roztržitý,"
vyrušila ho ponoreného do práce a z časti vlastných myšlienok
krátkovlasá blondína. S provokatívne krútiacim zadkom sa presunula
zarovnať tú kôpku pohodených papierov na stole.
,,Priveľa
deadlinov...." nezaujato odvrkol Mark nespustiac oči od počítača.
,,A čo
keby sme to napätie uvoľnili," položila mu ruky na plecia, krátko ich
pomasírovala a usadila sa Markovi tesne pred nos, aby jej konečne venoval
minútku pozornosti. Ten iba otrávene zafučal, pretože vytrvalosť tejto ženy
bola v biznise viac než vítaná, no v snahe zbaliť ho skrátka cez
čiaru. Prekrížila
si dlhočízne štíhle nohy v červených lodičkách cez seba a naklonila
sa bližšie ku Markovi: ,,Dokedy chceš hrať túto hru na mačku a myš?" zapichla
do neho vyzývavý pohľad.
,,To by som sa mal pýtať ja teba,"
opätoval jej ho Mark a prísne zmraštil obočie.
,,Čo sa mňa týka," zaprela sa do
kožených operadiel na Markovej stoličke, až sa takmer dotýkali nosmi , ,,akosi
strácam trpezlivosť." Dychtivo ho skúmala pohľadom, načo Mark takmer
vyletel z kože.
,,V
pondelok, jasná vec a...," zamrzol po vstupe do kancelárie Markov otec, len čo
tých dvoch uvidel a nechal volajúceho čakať na linke, ,,...prepáč, ozvem
sa ti neskôr." S kamenným výrazom zložil. ,,Mark, môžeš na chvíľu?" Zvrtol
sa na päte a jeho syn vedel, čo bude nasledovať. Tá prekliata štetka!
,,Oci,
nie je to tak, ako to vyzerá," začal Mark na svoju obhajobu.
,,Má
manžela!" jedovato vypľul zo seba.
,,Áno,
ja viem."
,,Aj dieťa."
,,Áno, aj to viem.
Do šľaka...myslíš si, že som ju už neposlal aspoň tak stokrát do kelu?" Mark
zúril.
,,Pozri,"
zúfalo povzdychol otec, ,,ja len nechcem, aby sa opakovalo to, čo sme už
riešili," zachmúril sa mu výraz.
,,Bol
som ešte decko. Nedocvaklo mi, aké to môže mať následky a ubezpečujem ťa,
že niečo také mi už zato nestojí," hľadel na otca, vytočený do špiku kostí. ,,No
ak máš strach, že sa tu niekto chová nemorálne, povedz tej namyslenej krave,
aby si ventilovala jej chtivé nohavičky niekde inde!" Rozhorčene zvýšil tón
hlasu a pár kolegov, ktorí práve prechádzali chodbou, si vymenili spýtavé
pohľady. Mark starší pochopil, že sú jeho obavy prehnané a snažil sa zmierniť
situáciu.
,,Očividne
sa musíš naučiť tie ženské posielať do kelu efektívnejšie," usmial sa pobavený
Markovou poznámkou.
,,Je to tvoja vina. To ty si ma
naučil, že by sa mal muž chovať ako gentleman za každých okolností!" vyprskol
a odkráčal preč, rozhodnutý to tu pre dnešok zabaliť. Nezniesol, keď mu
niekto nedôveroval, dupľom nie jeho vlastný otec.
Len čo vstúpili do vchodu, Maja sa zháčila. Stál tam
a čakal na ňu.
,,Prepáč mi
srdiečko, už sa to nestane," podišiel bližšie, chytil ju okolo ramien a ťahal
domov. Nestihla sa s Tamarou ani len poriadne rozlúčiť a očami jej
naznačila vďaku, že dnešok mohla stráviť s ňou.
,,Och." Tá zo seba striasla spomienku
na jej vlastného otca, ktorý sa snažil zakaždým ospravedlniť rovnako sladkou,
no absolútne bezvýznamnou frázou. Niekedy
sa sama seba pýtala, či jej chýba. Či by vrátila tie časy, kedy mala rodinu. S pálčivým
pocitom musela priznať, že nevyspytateľné
správanie otca a naivná povaha matky jej ku šťastiu nijak nechýbali. Poponáhľala sa zohriať si neskorý obed a cítila pred príchodom do práce istú nervozitu.
,,Poď ku mne zlatko," omotal si ju kolo pása
a nechal sa viesť vpred. Vo vzduchu bola cítiť zmes drahých pánskych
parfémov a alkoholu. S predstieraným záujmom si nechala do ucha
ševeliť samé nechutnosti a na zadku pocítila silné zovretie.
Pred tmavou chodbou vedúcej do
izieb s čiernymi kreslami niekto nedočkavo postával.
,,Abby je voľná, izba
číslo dva," prehodila Tamara.
,,Ja
chcem teba, Ashley," povedal mladík sebavedomo, pričom z nej nespúšťal oči.
Tamarou hrklo a všetky vnútorné svaly v jej podbrušku sa pri tom
povedomom hlase stiahli.
,,Poslúchni
ju a nájdi si na dnes večer inú mačičku. Také rýchle to nebude," osopil sa
na neho malý, vypasený chlap v tesnom obleku. Tamara sa zúfalo snažila spojazdniť
svoje strnulé telo, no iskrivú atmosféru z predchádzajúceho dňa pocítila
opäť. ,,Za vykecávanie
ťa neplatím." Výhražne precedil pomedzi zuby klient a Tamare neostávalo
nič iné, ako sa pobrať splniť to, začo si zaplatil. V tú chvíľu mala iba jedno
želanie...
Izba
bola pripravená. Svietniky blčali slabým svetlom, sviečky vrhali na strop
mihotajúce sa tiene a vonné tyčinky šteklili pod nosom príjemnou
jazmínovou vôňou. Táto idylka nedokázala
zbaviť Tamaru nutkania vymyslieť si nechutný príbeh o práve prichádzajúcej
menštruácii, aby odplašila tohto odpudzujúceho chlapíka v strednom veku
a dostala sa tak rýchlejšie ku krásnemu mladému telu.
Z predstáv ju vyrušilo prudké strhnutie
na posteľ. Rozrazil jej nohy od seba, pevne uchopil zadok, ktorý bezcitne
mačkal v dlaniach a pritisol si ho ku rozkroku. Bez prestania ho oň
obtieral hore-dolu a vychutnával si pohľad na zarývajúce sa tangá.
,,Tie si neskôr
vezmem. Za odmenu," zasypel a prstami obkreslil ich tvarujúce sa ,,T".
Tamara
za sebou začula zvuk rozopínajúceho sa opasku. Ticho odrátavala kusy oblečenia.
Ešte zips, ešte on, ešte ja a...Ou! ...Skrivila ústa, keď si ju klient
nasurovo zobral odzadu. Tentokrát odrátavala minúty, lepšie povedané sekundy.
Muži,
ako tento, mali na základe ich veku a očividnej nulovej kondície mizernú
výdrž. Tamara vedela, že táto údesná scéna čoskoro skončí, no aj tak podala svoj
falošný výkon, ktorý utvrdil nejedného chlapa v tom, aký je alfa samec.
Hlasno
stonala a dlaňami sa zapierala do matracu. Na chrbte ucítila niečo
studené, čo jej stekalo dolu. Znechutene zatla zuby a naďalej sa oddávala
prudkému vnikaniu. Mužova
tvár sčervenala a kvapky potu nevítane kropili Tamarin chrbát. Prerývane
stonal a lapal po dychu, keď v bleskovom čase do nej vrcholil. Jeho
ťažké telo sa zvalilo únavou na Tamaru a tá myslela, že jej rozmliaždi
pľúca. Niekoľko sekúnd na
nej oddychoval, pričom Tamare rukou šmátral po jej obvode od hrude nadol.
Zastavil sa pri Tamarinom pozadí, ktorému venoval pálivé plesknutie.
Konečne sa
uráčil pretočiť vedľa nej a ona sa mohla zhlboka nadýchnuť. Presunul
sa oprieť o vankúše s rukami založenými pod hlavou a dal Tamare
jasne najavo, aby sňala kondóm a pokračovala v jeho uspokojovaní.
,,Na tomto sme sa nedohodli," prehodila a prudko strhla mužovi ochranu z penisu. To máš za ten
bezcitný vpád. Škodoradostne si pomyslela v duchu po tom, čo chlapík
bolestne zakvílil.
,,Myslím, že sa dohodneme," s pokojnou tvárou predniesol a vytiahol z vrecka niekoľko
stoeuroviek.
,,Ja
myslím, že nie," odvrátila zrak Tamara. Tie peniaze jej nestáli za ďalšie
utrpenie. Nie, keď vedela, kto čaká tam von...
,,Zabudni
na toho playboya a rob kurva to, začo si platená!" uchopil mocne Tamarino
zápästie a odmietal ju pustiť.
,,Dohoda
znela jasne. Nič navyše dnes večer robiť nebudem tak ma láskavo pustite," snažila sa mu vymaniť, no chlap ju nemilosrdne strhol na posteľ a dožadoval
sa ,,služieb naviac". Tamara neváhala pod posteľou nahmatať gombík pomoci
a o chvíľu rozrazila dvere ochranka odtiahnúc toho gaunera preč
z miestnosti.
,,Vy
namyslené paničky! Nehanbíte sa nás ošklbať o majland a nepohnúť
pritom ani prstom! Nabudúce ti ho napchám rovno do úst, aby si nemala čas na
odvrávanie!" kričal na Tamaru a stihol predtým znechutene odpľuť na zem.
Tamara
iba prevrátila očami. Toto dotknuté ohrdnuté ego už pár krát zažila
a slovo NIE vyvolalo u niektorých záchvat zúrivosti. Štetka ako ona
by si ho predsa nemala dovoliť vysloviť. Taká, ako ona, by mala bez váhania
vykonať všetko, čo jej bolo povedané. Tá, ktorá mala slúžiť mužovi, by mala
zhrabnúť prachy a nechať so sebou zametať podľa potrieb zvrátenej fantázie.
V tú
chvíľu uvažovala, či by nestálo zato, konečne popremýšľať nad významom slov naučiť
sa vážiť si samú seba, hoci to bolo pri Tamarinej práci paradoxom.
Nenechám
sa viac dotlačiť do niečoho jednoduchým zamávaním peňazí popod nos. Už nie... So
sklonenou hlavou sedela na posteli a naprávala si outfit, keď v tom si
niekto odkašľal. Vo dverách stál On! Mladík, ktorý rozochvel Tamarino telo.
,,To
bol v skutku zdĺhavý proces. Tuším som stihol prečítať celý ponukový
leták," nadhodil posmešne na adresu hrdinských slov onoho vykázaného. Tamara sa
musela pousmiať.
,,Štandardný postup," odvetila sarkasticky, načo sa
obaja spoločne zasmiali.
,,Smiem vojsť?" opýtal sa ešte stále čakajúc pred prahom.
,,Iste," no v skutočnosti si taká istá nebola. ,,Už druhý krát proti predpisom."
Zahryzla si do spodnej pery a mladík prekvapene zastal. Tamara
pokračovala: ,,Bez ohlásenia, bez predom dohodnutých pravidiel a sumy...."
Zatvárila sa karhavo, no očami ho ťahala bližšie ku sebe. Opatrne zabuchol.
,,Viem.
Bol to omyl."

- Ako myslíte, že dopadne toto zdanlivé fiasko?