Nie len jedna noc 4. Kapitola

30.10.2022

V zámke zaštrkotali kľúče a Tamara vbehla do bytu s jasným cieľom - sprcha, bleskurýchli nákup raňajok a v prvom rade Spike. Ten sa rozštekal na celé kolo a prišiel privítať svoju pani. Už-už sa chcela zvrtnúť na päte s chlpáčom v náručí a previnilým pocitom, že ho nechala na svoju rannú potrebu čakať, keď vtom si všimla spiacu postavu na gauči. Podišla bližšie a Maja si pošúchala ospalé začervenané oči.
    ,,Spike je vyvenčený. Môžeš si dať pohov," usmiala sa. Tamara položila Spikea na zem a prisadla ku dievčaťu.
    ,,Nemala si byť teraz v škole, poklad?" ustarostene sa na Maju zadívala, no tušila, prečo bola miesto povinnej dochádzky u nej zababušená v deke.
    ,,Otec mal výlev...bola to krušná noc," smutne povzdychla, no stačil jediný pohľad na Tamaru a zdalo sa, že jej náladu vylepšila. ,,Pre teba, tuším, tiež." Predniesla pobavene a Tamara do nej naoko šťuchla.
    ,,Keďže si sa dnes rozhodla uliať," chápavo žmurkla na Maju , ,,pomôžeš mi na pozemku, čo ty nato?" uvidela, ako sa jej zmocnilo nadšenie.
    ,,Naozaj? Konečne uvidím tvoj domček!" zatlieskala rukami.
    ,,Ako prvé však navrhujem skoncovať s týmto žalostne vyzerajúcim vzhľadom," chytila okraj len tak-tak prilepeného umelého trsu mihalníc a sňala ho dolu. Obe vyprskli od smiechu.
   Po krátkej premene z medúzy, ktorá prehýrila dve noci na prijateľne vyzerajúceho človeka, nasadli do auta a vydali sa na cestu. Predtým však nesmela chýbať zastávka v pekárničke neďaleko parku. Akonáhle ucítili vôňu ešte vždy čerstvých croissantov, zbehli sa im slinky. Keďže práve dnes nebol na chystanie sendvičov čas, Tamara dúfala, že sladká pochúťka poteší rovnako.

,,Táto hojdačka bol perfektný nápad," prechádzala Maja pohľadom obriu záhradu pomaly ale isto sa pripravujúcej na príchod studenej jesene a svižne pohojdávala nohami.
   ,,To teda bol," uznala Tamara. ,,Čo ty nato Frederik?"
   ,,Tvoje prianie mi bolo rozkazom," poznamenal, načo sa všetci traja uškrnuli.
    Zatiaľ, čo hlúčik mužov pobehoval po pozemku a odpratával nepotrebné náradie, dievčatá si dali pauzu od čistenia interiéru a zapálili si.
   ,,Už ťa niektorý z nich pozval na rande?" nadhodila Maja pobavene.
   ,,Neuveríš, ale ani jeden nie je môj typ," razantne pokrútila hlavou Tamara.
   ,,Mala by si to ešte prehodnotiť," doberala si ju.
   ,,Dobre teda. Začneme fešákom Ferim - dva chýbajúce zuby vpredu, pár chýbajúcich vlasov na hlave, ženatý, dve deti...James Bond alias Janči - asimetrická postava. Asi meter do výšky a meter do šírky. Dvakrát rozvedený...Lámač ženských sŕdc číslo tri," ukázala nenápadne prstom na chlapíka v zablatených zelených nohaviciach, "dvakrát ženatý, dvakrát rozvedený, dvakrát toľko detí...čo by som si ja s takýmto materiálom počala?" Hodnotila Tamara a Maja sa takmer udusila cigaretou od smiechu.
   ,,Vravela si, že ani tvoji klienti nie sú vždy ako zo škatuľky," kašľala Maja a z úst jej vychádzali prerušované obláčiky dymu.
   ,,Máš pravdu, nie sú. Ale aspoň ma nevolajú na priateľské posedenie pri káve," naznačila úvodzovky a tentokrát sa musela schuti zasmiať Tamara.
   ,,Nemôžeš byť taká fajnová, inak skončíš v tomto kráľovstve sama a ja ťa budem musieť chodiť navštevovať, aby ti tu nebolo náhodou smutno," predstierala, že by to bol pre ňu náramný problém, no Tamaru vtom tam niekde vnútri zabolelo. Sama, smutno...Áno, to boli presne tie pocity, ktoré dlhodobo prežívala, no popálenina na srdci sa zamaskovať nedala.
   ,,Nedôvera - moje druhé meno," zašepkala a tentoraz s pohľadom upreným do blba pomaly vyfúkla.

,,Si akýsi roztržitý," vyrušila ho ponoreného do práce a z časti vlastných myšlienok krátkovlasá blondína. S provokatívne krútiacim zadkom sa presunula zarovnať tú kôpku pohodených papierov na stole.
   ,,Priveľa deadlinov...." nezaujato odvrkol Mark nespustiac oči od počítača.
   ,,A čo keby sme to napätie uvoľnili," položila mu ruky na plecia, krátko ich pomasírovala a usadila sa Markovi tesne pred nos, aby jej konečne venoval minútku pozornosti. Ten iba otrávene zafučal, pretože vytrvalosť tejto ženy bola v biznise viac než vítaná, no v snahe zbaliť ho skrátka cez čiaru. Prekrížila si dlhočízne štíhle nohy v červených lodičkách cez seba a naklonila sa bližšie ku Markovi: ,,Dokedy chceš hrať túto hru na mačku a myš?" zapichla do neho vyzývavý pohľad.
   ,,To by som sa mal pýtať ja teba," opätoval jej ho Mark a prísne zmraštil obočie.
   ,,Čo sa mňa týka," zaprela sa do kožených operadiel na Markovej stoličke, až sa takmer dotýkali nosmi , ,,akosi strácam trpezlivosť." Dychtivo ho skúmala pohľadom, načo Mark takmer vyletel z kože.
   ,,V pondelok, jasná vec a...," zamrzol po vstupe do kancelárie Markov otec, len čo tých dvoch uvidel a nechal volajúceho čakať na linke, ,,...prepáč, ozvem sa ti neskôr." S kamenným výrazom zložil. ,,Mark, môžeš na chvíľu?" Zvrtol sa na päte a jeho syn vedel, čo bude nasledovať. Tá prekliata štetka!
   ,,Oci, nie je to tak, ako to vyzerá," začal Mark na svoju obhajobu.
   ,,Má manžela!" jedovato vypľul zo seba.
   ,,Áno, ja viem."
   ,,Aj dieťa."
   ,,Áno, aj to viem. Do šľaka...myslíš si, že som ju už neposlal aspoň tak stokrát do kelu?" Mark zúril.
   ,,Pozri," zúfalo povzdychol otec, ,,ja len nechcem, aby sa opakovalo to, čo sme už riešili," zachmúril sa mu výraz.
   ,,Bol som ešte decko. Nedocvaklo mi, aké to môže mať následky a ubezpečujem ťa, že niečo také mi už zato nestojí," hľadel na otca, vytočený do špiku kostí. ,,No ak máš strach, že sa tu niekto chová nemorálne, povedz tej namyslenej krave, aby si ventilovala jej chtivé nohavičky niekde inde!" Rozhorčene zvýšil tón hlasu a pár kolegov, ktorí práve prechádzali chodbou, si vymenili spýtavé pohľady. Mark starší pochopil, že sú jeho obavy prehnané a snažil sa zmierniť situáciu.
   ,,Očividne sa musíš naučiť tie ženské posielať do kelu efektívnejšie," usmial sa pobavený Markovou poznámkou.
   ,,Je to tvoja vina. To ty si ma naučil, že by sa mal muž chovať ako gentleman za každých okolností!" vyprskol a odkráčal preč, rozhodnutý to tu pre dnešok zabaliť. Nezniesol, keď mu niekto nedôveroval, dupľom nie jeho vlastný otec.

Len čo vstúpili do vchodu, Maja sa zháčila. Stál tam a čakal na ňu.
   ,,Prepáč mi srdiečko, už sa to nestane," podišiel bližšie, chytil ju okolo ramien a ťahal domov. Nestihla sa s Tamarou ani len poriadne rozlúčiť a očami jej naznačila vďaku, že dnešok mohla stráviť s ňou.
   ,,Och." Tá zo seba striasla spomienku na jej vlastného otca, ktorý sa snažil zakaždým ospravedlniť rovnako sladkou, no absolútne bezvýznamnou frázou. Niekedy sa sama seba pýtala, či jej chýba. Či by vrátila tie časy, kedy mala rodinu. S pálčivým pocitom musela priznať, že nevyspytateľné správanie otca a naivná povaha matky jej ku šťastiu nijak nechýbali. Poponáhľala sa zohriať si neskorý obed a cítila pred príchodom do práce istú nervozitu.

,,Poď ku mne zlatko," omotal si ju kolo pása a nechal sa viesť vpred. Vo vzduchu bola cítiť zmes drahých pánskych parfémov a alkoholu. S predstieraným záujmom si nechala do ucha ševeliť samé nechutnosti a na zadku pocítila silné zovretie.
   Pred tmavou chodbou vedúcej do izieb s čiernymi kreslami niekto nedočkavo postával.
   ,,Abby je voľná, izba číslo dva," prehodila Tamara.
   ,,Ja chcem teba, Ashley," povedal mladík sebavedomo, pričom z nej nespúšťal oči. Tamarou hrklo a všetky vnútorné svaly v jej podbrušku sa pri tom povedomom hlase stiahli.
   ,,Poslúchni ju a nájdi si na dnes večer inú mačičku. Také rýchle to nebude," osopil sa na neho malý, vypasený chlap v tesnom obleku. Tamara sa zúfalo snažila spojazdniť svoje strnulé telo, no iskrivú atmosféru z predchádzajúceho dňa pocítila opäť. ,,Za vykecávanie ťa neplatím." Výhražne precedil pomedzi zuby klient a Tamare neostávalo nič iné, ako sa pobrať splniť to, začo si zaplatil. V tú chvíľu mala iba jedno želanie...
   Izba bola pripravená. Svietniky blčali slabým svetlom, sviečky vrhali na strop mihotajúce sa tiene a vonné tyčinky šteklili pod nosom príjemnou jazmínovou vôňou. Táto idylka nedokázala zbaviť Tamaru nutkania vymyslieť si nechutný príbeh o práve prichádzajúcej menštruácii, aby odplašila tohto odpudzujúceho chlapíka v strednom veku a dostala sa tak rýchlejšie ku krásnemu mladému telu.
   Z predstáv ju vyrušilo prudké strhnutie na posteľ. Rozrazil jej nohy od seba, pevne uchopil zadok, ktorý bezcitne mačkal v dlaniach a pritisol si ho ku rozkroku. Bez prestania ho oň obtieral hore-dolu a vychutnával si pohľad na zarývajúce sa tangá.
   ,,Tie si neskôr vezmem. Za odmenu," zasypel a prstami obkreslil ich tvarujúce sa ,,T".
   Tamara za sebou začula zvuk rozopínajúceho sa opasku. Ticho odrátavala kusy oblečenia. Ešte zips, ešte on, ešte ja a...Ou! ...Skrivila ústa, keď si ju klient nasurovo zobral odzadu. Tentokrát odrátavala minúty, lepšie povedané sekundy.
   Muži, ako tento, mali na základe ich veku a očividnej nulovej kondície mizernú výdrž. Tamara vedela, že táto údesná scéna čoskoro skončí, no aj tak podala svoj falošný výkon, ktorý utvrdil nejedného chlapa v tom, aký je alfa samec.
   Hlasno stonala a dlaňami sa zapierala do matracu. Na chrbte ucítila niečo studené, čo jej stekalo dolu. Znechutene zatla zuby a naďalej sa oddávala prudkému vnikaniu. Mužova tvár sčervenala a kvapky potu nevítane kropili Tamarin chrbát. Prerývane stonal a lapal po dychu, keď v bleskovom čase do nej vrcholil. Jeho ťažké telo sa zvalilo únavou na Tamaru a tá myslela, že jej rozmliaždi pľúca. Niekoľko sekúnd na nej oddychoval, pričom Tamare rukou šmátral po jej obvode od hrude nadol. Zastavil sa pri Tamarinom pozadí, ktorému venoval pálivé plesknutie.
  Konečne sa uráčil pretočiť vedľa nej a ona sa mohla zhlboka nadýchnuť. Presunul sa oprieť o vankúše s rukami založenými pod hlavou a dal Tamare jasne najavo, aby sňala kondóm a pokračovala v jeho uspokojovaní.
   ,,Na tomto sme sa nedohodli," prehodila a prudko strhla mužovi ochranu z penisu. To máš za ten bezcitný vpád. Škodoradostne si pomyslela v duchu po tom, čo chlapík bolestne zakvílil.
   ,,Myslím, že sa dohodneme," s pokojnou tvárou predniesol a vytiahol z vrecka niekoľko stoeuroviek.
   ,,Ja myslím, že nie," odvrátila zrak Tamara. Tie peniaze jej nestáli za ďalšie utrpenie. Nie, keď vedela, kto čaká tam von...
   ,,Zabudni na toho playboya a rob kurva to, začo si platená!" uchopil mocne Tamarino zápästie a odmietal ju pustiť.
   ,,Dohoda znela jasne. Nič navyše dnes večer robiť nebudem tak ma láskavo pustite," snažila sa mu vymaniť, no chlap ju nemilosrdne strhol na posteľ a dožadoval sa ,,služieb naviac". Tamara neváhala pod posteľou nahmatať gombík pomoci a o chvíľu rozrazila dvere ochranka odtiahnúc toho gaunera preč z miestnosti.
   ,,Vy namyslené paničky! Nehanbíte sa nás ošklbať o majland a nepohnúť pritom ani prstom! Nabudúce ti ho napchám rovno do úst, aby si nemala čas na odvrávanie!" kričal na Tamaru a stihol predtým znechutene odpľuť na zem.
   Tamara iba prevrátila očami. Toto dotknuté ohrdnuté ego už pár krát zažila a slovo NIE vyvolalo u niektorých záchvat zúrivosti. Štetka ako ona by si ho predsa nemala dovoliť vysloviť. Taká, ako ona, by mala bez váhania vykonať všetko, čo jej bolo povedané. Tá, ktorá mala slúžiť mužovi, by mala zhrabnúť prachy a nechať so sebou zametať podľa potrieb zvrátenej fantázie. V tú chvíľu uvažovala, či by nestálo zato, konečne popremýšľať nad významom slov naučiť sa vážiť si samú seba, hoci to bolo pri Tamarinej práci paradoxom.
  Nenechám sa viac dotlačiť do niečoho jednoduchým zamávaním peňazí popod nos. Už nie... So sklonenou hlavou sedela na posteli a naprávala si outfit, keď v tom si niekto odkašľal. Vo dverách stál On! Mladík, ktorý rozochvel Tamarino telo.
   ,,To bol v skutku zdĺhavý proces. Tuším som stihol prečítať celý ponukový leták," nadhodil posmešne na adresu hrdinských slov onoho vykázaného. Tamara sa musela pousmiať.
   ,,Štandardný postup," odvetila sarkasticky, načo sa obaja spoločne zasmiali.
   ,,Smiem vojsť?" opýtal sa ešte stále čakajúc pred prahom.
   ,,Iste," no v skutočnosti si taká istá nebola. ,,Už druhý krát proti predpisom." Zahryzla si do spodnej pery a mladík prekvapene zastal. Tamara pokračovala: ,,Bez ohlásenia, bez predom dohodnutých pravidiel a sumy...." Zatvárila sa karhavo, no očami ho ťahala bližšie ku sebe. Opatrne zabuchol.
   ,,Viem. Bol to omyl."

  • Ako myslíte, že dopadne toto zdanlivé fiasko?
Zápisník bez pera - Simona Višňovcová  
Všetky práva vyhradené 2022©
                                                                                                                                                    
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky