Nie len jedna noc 5. Kapitola

Tamara v okamihu vytriezvela z erotických spomienok. Nato, čo všetko od mužského pohlavia na svoju adresu doposiaľ počula, ju nič neurazilo tak, ako veta Bol to omyl. Samozrejme, takí ako on si vyberali mladé a poddajné. Mala tušiť, že v tú noc skrátka zavítal do nesprávnej izby.
  ,,Keby mi zastrené zmysli neopantalo tvoje nádherné telo, pozval by som ťa na večeru skôr, než by sme skončili v posteli," povedal so smrteľne vážnym výrazom a prisadol si ku nej.
  ,,Čo prosím?" Tamara prekvapene zažmurkala.
  ,,Bol som opitý a porušil svoje zásady. Mrzí ma to," pritisol si ku perám hánky jej ruky a Tamara hľadela s ústami dokorán na toto stvorenie. Je azda z tejto planéty?
  ,,Ospravedlňovať sa predsa nemusíš," typovala, že žartuje, ,,tu sa ženy pozývajú maximálne na drink." Zamrvila sa na mieste a pohodila padajúcimi prameňmi vlasov.
  ,,Konkrétne tu som nemyslel. Páčila by sa mi nejaká útulná reštaurácia v meste, čo povieš?" Tamaru jeho sústredené modré oči načisto paralyzovali.
  ,,Chceš ma snáď pozvať na večeru?" opýtala sa s posmešným tónom v hlase. Vyzeral zmätene.
  ,,Áno, je na tom snáď niečo nezvyčajné?" naklonil hlavu nabok ako Spike, keď sa mu snažila Tamara silou mocou vysvetliť, aby nepovažoval jej topánky za hračky na hranie. Ty si nezvyčajný!
  ,,Nechodím s klientami na rande," vytrhla prsty z jeho nenásilného zovretia a čakala, kedy s touto komédiou prestane.
  ,,Ďalší zo striktných predpisov podniku?" priblížil sa ku Tamare nebezpečne blízko, aby jej mohol ten neposedný prameň tmavých vĺn zahladiť za ucho a nedočkavo čakal na odpoveď. Tamarine zmysli však pohltila známa príjemná vôňa, ktorú cítila ešte dlho po tom, čo sa v to skoré ráno vyparil.
  ,,Niečo také," omámene na neho hľadela. Daj sa dokopy! Prikázala si v duchu, keď jej plytký dych naznačoval úplné vykoľajenie.
  ,,...alebo snáď TVOJE pravidlo?" po chvíľke odmlky sa snažil dopátrať pravdy. Tamara strácala trpezlivosť a cítila sa ako podozrivý na výsluchu. Nebola vo svojej koži a škrel ju fakt, žeby mohlo za jej neprítomný stav práve takéto mladé ucho. Čo to, do čerta, so mnou je? Pýtala sa samej seba. A čo je to, do čerta, s ním? Robí si zo mňa azda žarty?
  ,,Tak trochu oboje," odvetila váhavo a keď videla, že napätého mladíka jej odpoveď ani zďaleka neuspokojila, snažila sa vymyslieť čo najstručnejšie odôvodnenie. ,,Za prvé, čo sa má stať v klube, v klube aj ostane. A za druhé," hľadala výstižné slová, ,,...neťahám si prácu domov." Výhovorky! Zaštekalo na Tamaru jej vlastné svedomie. Dobre vieš, že si na takýto moment čakala pridlho. Snažilo sa ju presvedčiť, aby sa nevykrúcala a dala pozvaniu šancu.
  ,,Nemohla by si urobiť pre tento raz výnimku?" žiadal prosebne a Tamare dochádzalo, že si z nej neuťahuje. Namiesto nej však odpovedalo zatrpknuté ja.
   ,,Nemám na zdvorilostné konverzácie pri víne čas. Odpoveď znie: NIE! A ak nemáš ďalšie otázky...vieš, kde je východ," nabrala hromadu vzduchu do pľúc a prekrížila si ruky na prsiach. Toto si prehnala! Prskal nad jej príliš ostrou reakciou vnútorný hlas.
  ,,To je ale škoda," sklamane sklopil zrak a Tamara tušila, že sa práve snaží nájsť vhodnú výhovorku a okamžite z tohto fiaska vycúvať. No miesto toho...,,Možno by som ti mohol pripomenúť, aké to včera bolo, aby si zmenila názor." Naklonil sa a začal obsypávať Tamarin krk drobnými bozkami, z ktorých ju mrazilo v zátylku. Skôr, než stihla čokoľvek namietať, chytil jej hlavu do dlaní a nárokoval si na jej pery. Veľmi pomaly a precízne. Tamarine telo nadobudlo konzistenciu želé a predstieraný titánový postoj pár minút dozadu bol fuč. Omotala mu ruky kolo krku a náruživejšie, než predpokladala, ho pritisla ku sebe. Ich nedočkavé jazyky prezradili, že si chýbali omnoho viac.
   Opatrne zvalil Tamaru do vankúšov a ich telá sa pri spoločnom dotyku prosebne napli. Neviditeľná sila ,,priložila uhlíky do ohňa" a v miestnosti bolo odrazu akosi horúco. Krv im žilami klokotala čoraz divokejšie a Tamara nepochybovala o tom, že je na čase zbaviť svalnaté telo oblečenia. Šikovne sa ujala rozopínania gombíkov košele ani by šlo o maratón na čas, no mladík jej nesúhlasne zovrel ukazovák do zubov. Tamara sa preľakla, no stisk bol jemný, až provokačný.
  ,,Také rýchle to nebude," zopakoval s úškľabkom slová predošlého klienta, ,,ja svoj sľub dodržím." Pošepkal následne Tamare do ucha. Tá svoje prsty, ktoré ju pálili od nedočkavosti presunula do plavých vlasov a rozhodla sa mu dôverovať.
  Toľko motýľov v bruchu necítila snáď od strednej, kedy sa bezhlavozamilovanú Tamaru pokúšal zviesť exmanžel v šatni školskej telocvične. Tam, kde prežila svoju prvú pusu a stratu panenstva. Prišlo jej úsmevné, že práve tieto spomienky jej prinavrátili súčasné pobúrené hormóny hodné pubertiačky, no tento moment bol vzrušujúcejší, intenzívnejší, nečakaný... a Tamare sa pomaly ale isto začínala točiť hlava.
  Kolísaním hore - dolu masíroval Tamaru pod ním a jazykom spôsoboval to, po čom myslela, že sa roztečie ako čokoláda na júlovom slnku.
  ,,Umm...ach...." Vydala zo seba nezrozumiteľné zvuky tlmené jeho perami, keď sa vlnivými pohybmi vpíjal do jej panvy. Ruky Tamare vystrel pred seba a svojimi ich pridržiaval, čím jej zamedzil v akomkoľvek pohybe. Ešte! Prosíkala v duchu a potreba liečivej injekcie tohto klbka testosterónu sa zväčšovala. Tamaru prekvapilo, ako veľmi si užívala to, že si ju podmaňuje a verí jeho konaniu aj bez podpísaných riadkov.
  Hlavou jej zašiel medzi prsia a znova použil zuby tentokrát k tomu, aby uvoľnil šikovne riešenú podprsenku so stredovým zapínaním.
  ,,Tieto roztvárajúce vecičky sa mi páčia," uškrnul sa od ucha k uchu potom, čo si znova vychutnával krásy ženského hrudníka a obkrúžil jazykom okolo bradavky. Tamarine telo sa naplo ani šíp. Od toľkého vzrušenia už nebola schopná zo seba dostať nijaký zvuk. Zhlboka dýchala, pokým ju držal v moci. ,,Nechaj ruky vystreté, áno?" Opýtal sa mäkkým tónom a Tamara by mu vtedy kývla na čokoľvek. Hánkami prstov jemne schádzal dolu až sa ocitol pri úspornom spodnom diele. Naraz sa posadil, premeral Tamaru uchváteným pohľadom a tá sa na sekundu preľakla, žeby azda chcel skončiť. Všimol si obavy v jej očiach a Tamara ani len netušila, čo v ňom toto jej pochybenie spôsobilo. So žiariacim úsmevom znova raz zubami stiahol tenučké nohavičky a stačilo pár pohybov jazykom tam dole, aby sa Tamarine zmysli roztrieštili po miestnosti.
  Kým sa utápala v slastnej agónií, spokojne pohodil svoje oblečenie na zem, nasadil ochranu a zvíjajúcu sa Tamaru, ktorá neposlúchla rozkaz s rukami, prikryl vlastným telom a tak dostala svoju vytúženú vakcínu rozkoše. Neponáhľal sa, presne tak ako sľúbil a svojim vnikaním si ozaj dával na čas. Mladíkova neprehliadnuteľná túžba po nej a jej tele Tamaru upokojovali, priam čičíkali a ona sa mu oddávala s istotou. Takou, akú nezažila roky.
  ,,Bože!" vydychoval Tamare do pokožky a jeho slová účinkovali ani hypnotická droga. Obopla mu široké ramená, pravou rukou sa mu zaborila do vlasov a ľavú zarývala do kože, akoby si snažila pritisnúť toto v sexe nadmieru zdatné stvorenie bližšie...hlbšie do seba. Jeho pohyby boli čoraz viac nekontrolovateľnejšie a z prvotného, až prehnane obozretného chovania, predsa len vyplávala na povrch živočíšnosť.
  Poodtiahol Tamarine štíhle nohy viac od seba a jednu pridržal nad úroveň pasu. Druhou po chvíli zopakoval to isté a sila, ktorou sa pridržiaval nad Tamarou v prijateľnej vzdialenosti pominula a on sa plne oddal tomu, po čom jeho vnútro alarmujúco žiadalo. Škrípanie kovu o podlahu a hlasné stony oboch snáď ani zvukotesné steny odraziť nemohli. To, čo sa práve odohrávalo na chladivom saténovom prestieradle bolo až príliš intenzívne. S výkrikom do nej vrcholil a jeho spoločníčka ho vzápätí nasledovala.
  Krátko vydychoval, ako ležal tvárou zaborenou do jej vlasov. Tamare to neprekážalo. Takéto krásne telo nemala v pláne od seba odstrkovať. Mala iný problém. Znenazdajky sa jej do očí prikrádali slzy a Tamara sa preľakla, že sa tu, bezdôvodne a potupne rozplače. Čo do...? Zahrešila v duchu, keď aj napriek jej zákazu sa kvapka neudržala a stiekla. Tamaru tento stav vystrašil. Ešte nikdy nemala po akte potrebu plakať aj keď počula, že pár kolegyniam sa to už stalo. No ony plakali od prvotnej bolesti neskúsených, od hrubého zaobchádzania alebo v rámci bezcharakterných hier na vystrašenú a dominantného. Aj Tamara si pár krát poplakala. U seba v pohodlí dvojizbáku od nechuti nad vlastným životom. Toto bolo iné. Telo sa jej roztriaslo a aj napriek tomu, že pred chvíľou umierala od tepla príjemnej aktivity, naraz ňou prešla akási studená vlna doliehajúceho vzrušenia. Pozrel na ňu, aby zistil, čo sa práve deje a ostal preľaknutejší, než Tamara. Privinul si ju k sebe.
  ,,Si v poriadku?" z hlasu bolo Tamare jasné, že si robí starosti.
  ,,Áno," zmohla sa len na stručnú odpoveď.
  ,,Si si istá?" nedalo mu nevyzvedať. Pod dlaňou hladiacou chvejúcu sa Tamaru totiž pocítil zimomriavky.
  ,,Áno."
  ,,Tak istá, s akou neistotou si ma vpustila dnu?" spýtal sa jej napriamo a Tamaru tým vyvádzal z miery. Nevedela rozoznať, či jej záujem muža a vypytovanie lezú na nervy alebo ju teší, že sa o ňu niekto zaujíma. Nevedela, či jej to, že ju dokáže hravo prekuknúť vadí alebo jej práve naopak odľahlo. Bola zmätená.
  Chalanisko vytrvalo čakalo na Tamarin argument. Palcom ju pohladil po líci a snažil sa nadvihnúť jej tvár, aby to mohol aspoň prečítať z výrazu. Tú si však Tamara poctivo schovávala na jeho hrudi, aby nezachytil tie lesknúce sa oči. Jej profesionalitu a rezervovaný postoj kompletne nabúral fakt, že sa s ňou, jej telom niekto miloval s úctou. Tamaru to vykoľajilo a nesmela to dať na sebe nijak poznať. Vytrhla sa mu z náručia, posadila sa a narovnala, akoby si chcela zrovnať svoje naštrbené sebavedomie.
  ,,Musíš pochopiť, že toto bežne nerobievam. Nemala by som...," druhú vetu takmer zašepkala sama pre seba.
  ,,Prečo teda tie ústupky?" spýtal sa nepatrne samoľúbim tónom, zaujal rovnakú pozíciu ako Tamara a očami sa pevne zakliesnil do tých jej, aby nemala šancu uhýbať. Tamare sa podvihli kútiky ako behala pohľadom zhora dole po vypracovanom tele.
  ,,Nemohla som skrátka odolať." Pochopil.
  ,,Hrá v tom rolu snáď iba moje telo?" nedôverčivo kládol otázku a Tamara tušila, že za ňou nasledovala nevypovedaná Alebo s tým má čo dočinenia tá neprehliadnuteľná energia medzi nami? 
  ,,A nemalo by?" nadvihla obočie a svedomie iba mávlo nad jej trápnym falošným predstavím rukou. Pozorne ho sledovala a čakala, že v ňom vypozoruje známku dotknutia, no miesto toho zbadala fakt, že jej absolútne neverí. Azda mi číta myšlienky?
  ,,Nemuselo by, keby si prijala moje pozvanie. Zistila by si, že ti viem ponúknuť viac, než len dobrý sex," predniesol dobyvačným tónom.
  ,,Myslím, že som sa vyjadrila jasne," povedala Tamara bez väčšej emócie. A práve v tomto okamihu sa v jej vnútri odohrával boj. Rovnakým, či podobným, sa utápala počas osamelých večerov v spoločnosti vína. Bezvýhradne túžila po nehranej pozornosti muža, no keď sa objavila takáto príležitosť, vycúvala. Niekde tam dnuka bol zakorenený strach zo sledu udalostí, ktoré na dlhší čas Tamaru zrazili na kolená a ona sa bála, že si znova ublíži. Tá automatická potreba chrániť sa bola silnejšia.
  Plavovlasý model pomaly vstal a bez slova sa začal obliekať. Úkony, ktoré tomu predchádzali už vykonal automaticky po pamäti. Zrazu akoby mal naponáhlo. Prsty sa mu šikovne kĺzali po košeli, nahodil sa do priliehavých džínsov, v ktorých, Tamarinej pozornosti to samozrejme neuniklo, mal nadmieru dobre vyzerajúci zadok a zvrtol sa ku vyššiemu stolíku na ľavom konci izby. Potom pribehol ku Tamare a povedal: ,,Mám dnes ešte nejakú prácu. Ak si to rozmyslíš, zavolaj mi." Niečo v jeho hlase znelo naliehavo. Venoval Tamare vášnivý bozk a ona mu ho v rovnakej miere opätovala. Tušila, prečo sa nenechal oblbnúť jej chladnými rečami. Reč tela totižto zamaskovať nešla.
  Tamara mala chuť zakričať za vytrácajúcim sa mladíkom, no zmrzol jej hlas. Priala si, aby ostal, no vzápätí sa mala chuť vyfackať.
  ,,Vzchop sa, prosím ťa, vzchop sa!" vyslovila nahlas, no úspešne potlačované slzy a skľúčený pocit ju začali premáhať. Neohrabane vstala z postele a podišla ku stolíku. Na ňom sa vynímala kôpka celkom úhľadne položených bankoviek. Odkiaľ môže mať také mláďa toľko peňazí? Napadlo ju mimovoľne. Vedľa kôpky si všimla známy rukopis. Dúfam, že sa mi ozveš. Ďakujem za dnešné stretnutie, Ashley. Za menom nasledovalo telefónne číslo. ,,Je to smiešne." Zúfalo sa zasmiala Tamara.
  Zo zásuvky vytiahla záložný župan a zahalila sa doň. Až s akýmsi opovržením pokrčila papierik a vyhodila ho do koša. Myšlienku, že by si číslo predsa len mala uložiť potlačila tak silno, ako len mohla. Do jedného vrecka zastrčila hrsť peňazí, do druhého svoje spodné prádlo a rýchlymi cupitavými krokmi sa vyparila.
  Zadný vchod, či skôr povedané východ, sa ani zďaleka nepodobal honosnému predku budovy. Pripomínal ten, aký môžete nájsť v hociktorom lacnom zákutí. V rohu stáli dve ošumelé plastové stoličky a na stole sa v popolníku poryvom vetra metali ohorky. Kedysi svietiaci nápis EXIT vzdal svoj boj s funkčnosťou a poblízku buchotali otvárajúce a zatvárajúce sa koše. Bezútešné, hoci pre Tamaru najobľúbenejšie miesto v celom podniku. Tu mala možnosť s cigaretou a večerným vzduchom ,,vypustiť paru".
  Tentokrát sa ale nezastavovala. Bežala do auta s jasným cieľom uháňať domov s otázkou na jazyku Prečo? Tú adresovala náhlemu vzlykaniu a plaču. Tajne dúfala, že Maja nebude postávať vonku. Nemala zrovna dvakrát náladu baviť sa o tom, že nemá poňatia, čo jej je. Možno to predsa len tušila...
  Hodila kabelku do kúta až Spike, ktorý vyštartoval nadšene vítať paničku, zaliezol naspäť do pelechu. Tamara sa oprela o dvere a zviezla sa na zem. Hlavu zaborila do dlaní a nechala slzám voľný priebeh. Pes sa predsa len odvážil priblížiť a lízal Tamarinu ruku. Tá sa na neho s vďakou zadívala.
  ,,Vieš, že si môj najmilší spoločník?" pohladila zviera a ono jej vďačne skočilo do náruče. Hodnú chvíľu sedela na studenej podlahe bez pohnutia. Spike poslušne držal a zdalo sa, že chápe jej trápenie. ,,Prepáč kamarát. Viem...poď, ideme!" Zdvihla sa po nekonečných minútach a tenký vypasovaný kabátik vymenila za mikinu s kapucňou. Dokonalý outfit pre zúfalé ženy. Zasmiala sa trpko v duchu a vybehla vyvenčiť psa.
  Namierila si to rovno do parku, no nemala v úmysle sa dlho zdržiavať. Zabočila do neosvetlenej časti, z dohľadu všetkých náhodných okoloidúcich. Krabička stále ležala vo vrecku a Tamara neváhala po jednej siahnuť. Ešte stále prežívala vnútornú doznievajúcu triašku, no podcenila čoraz mrazivejšie a mrazivejšie počasie a zuby jej od chladu začali drkotať.
   Po opätovnom príchode do bytu naplnila Spikeove misky a miesto večere zamierila do chladničky po iný druh gurmánskeho zážitku. Povolila zátku a odpila si.
  ,,Brrr..." Striaslo ju. Víno bolo studené a príkre ale na Tamaru malo priaznivý účinok. Pobrala sa s ním do kúpeľne a vystrašene civela na seba do zrkadla. V jeho odraze sa na Tamaru dívala ustarostená ženská s rozmazanou špirálou a očnými tieňmi. Keby sa konala súťaž o najlepšiu halloweensku masku, vyhrala by som s prehľadom. Otrávene hlesla na svoju adresu.
  Pootočila kohútikom a jediné, čo si v tom momente priala, bola teplá vaňa. Skrehnuté prsty rozvírili hladinu, na ktorej vrchu sa utvárali jeden po druhom kopčeky peny. Tamara sa nechala zahaliť skoro po uši a jej telo prijalo teplo s veľkou vďakou. Odpila si priamo z fľaše. Sklenené poháre určené na špeciálne príležitosti dávno zapadli prachom v poličke, keď Tamare prišlo príliš nóbl upíjať z nich.
  Z môjho života po tridsiatke by nebol žiaden strhujúci dobrodružný román. Pomyslela si skleslo. Uvedomila si totiž, že večer čo večer pomaly splývali v jeden a pred priateľmi si musela vymýšľať scenáre toho, aký mala program. Nanešťastie Tamara mnohým klamať nemusela. V jej okolí nebolo veľa ľudí, ktorých by mohla označiť za svojich priateľov.
  Frederik s manželkou Alenou mali v Tamarinom srdci špeciálne miesto a mrzelo ju, že ich v poslednej dobe nenavštevovala tak často, ako si priala. Ich dcéra Erika sa vydala do zahraničia a tak spolu netrávili toľko času ako kedysi. Po nehode mala pre Tamaru nesmierne pochopenie a zblížili sa. Chýbala jej. Hoci bola od Tamary mladšia, vždy v nej videla svoju zodpovednejšiu a vyspelejšiu nevlastnú sestru, ktorej bolo, ako sa hovorí, všade plno. Zato jej brat Miro, toho by ste si sotva v dave ľudí všimli. Frederik neraz naznačil, žeby mal nesmiernu radosť oslovovať Tamaru nevestou, no ona až s netaktnou hrôzou dala najavo nesúhlas.
   Pre Maju mala Tamara slabosť. Možno aj preto, že jej veľmi nápadne pripomínala samú seba v stredoškolskom veku. Tiché, no zvedavé dievča bez jasných predstáv a ambícii do budúcnosti. S opilcom na krku...
  S niektorými kolegyňami z práce, ktoré to, Aspoň podľa Tamary, mali v hlave ako tak v poriadku, sem - tam zašla na kávu. Tamara vždy obdarila Spikea dlhočíznou prechádzkou, aby si prečistila hlavu po dopoludní strávenom nanajvýš nezaujímavými klebetami.
  Pár bývalých klientov by mohla azda nazvať známymi a tým sa Tamarin okruh uzatváral. Vtom Tamare udrel do hlavy ani blesk.
  ,,Nemysli už na neho!" zúfalo zamáchala rukami a voda vyšplechla naokolo. To, čo prežila s oným mladým mužom sa jej dostalo pod kožu viac, než by uvítala. Znova a znova sa jej pred očami premietalo všetko odohraté za dverami číslo 3. Filmové plátno, na ktorom nemožno zvoliť PAUZA alebo VYPNÚŤ a nepomáhali ani dúšky stekajúce dolu hrdlom v snahe zapiť tieto predstavy. Vedela, že konala správne. Podnik by si ďalšie aféry nemohol dovoliť. Neraz mala ochranka čo robiť, aby dostala rozzúrených milencov pod kontrolu. - Nikdy si neťahať biznis domov - tak znelo heslo. A čo ty? Pípol tichý podvedomý hlások. Tamara nereagovala. Dopriala si nový dúšok. Po kúpeli sa mierne tackajúc pobrala do spálne. Hlavou jej nepríjemne dunelo a známky dnešného milovania cítila na tele viac, než obvykle. Zo zvedavosti nahliadla do kalendára. Ihneď pochopila tú precitlivenosť...

,,Tá ti nezavolá," predniesol Gusto rozhodne a jeho zrak sa opäť uprel z krásnej mladej čašníčky na Marka. ,,Poznám tieto typy. Hrdé a nedobytné...Raz som sa jednu pokúšal zbaliť. Pol roka som ju prehováral, aby so mnou zašla na tú poondiatú kávu a nikdy viac som jej sladučký úsmev nevidel. Sú tak nastavené. Myslia si, že ak povedia jedenkrát áno, zrúti sa celý svet a ony prídu o povestnú masku ľadovej kráľovnej. Prečo im na nej tak záleží? Ani boh nevie...skrátka ženy." Skonštatoval proste. Mark si povzdychol.
  ,,Ona nie je ako každá..." prerušil ho hlasný smiech jeho kamaráta.
  ,,Snáď nie je ako každá? Počúvaš sa, čo hovoríš? Ty si sa do nej tuším zamiloval!" dusil sa kávou, ktorú práve odpíjal, keď mu Mark zdelil túto otrepanú frázu.
  ,,Nechápeš? Toto nebol iba obyčajný sex. Bolo to...," Mark zasnene hľadel do prázdna, ,,skrátka to bolo niečo viac." Dodal a ostal mlčky sedieť. Musel vyznieť ako blázon, no Ashley mu nedopriala kľudného spánku. Bol už raz taký. Keď si niečo zaumienil, nebol spokojný, pokým to nedosiahol. A táto žena nebola len obyčajná trofej. To cítil. Niekde tam vnútri.
  V živote sa už s pár ženami miloval. Možno nie s toľkými, koľko by tipovalo jeho okolie. Markovi iba obyčajná krása nestačila. Chcel niečo viac. Niečo, čo tie dámy, s ktorými udržoval intímny vzťah nemali, no nemohol sa zbaviť pocitu, že tam, za dverami izby s koženými kreslami to dostal. Tej kráske prešlo ,,pod rukami" mnoho mužov. Možno bola iba pekelne dobrá a skúsená. Pomyslel si Mark, no toto tušenie vyvrátil fakt jej podivného chovania. Musela to vnímať rovnako...
  ,,Tie reči o intuícií, neuraz sa na mňa, mi prídu ako výplod babskej fantázie. Chlapi aby mali duševnú intuíciu? Snáď v boxerkách by sme ju mohli nájsť," chechtal sa na vlastnom vtipe a krútil hlavou Markov spolusediaci.
  Mark sa na neho chvíľu díval a pýtal sa sám seba ako je možné, že sa s týmto opovržlivcom bez štipky fantázie priatelí vyše päť rokov. Odpil zo svojho nápoja.
  ,,Pozri...tak či onak, je to štetka. Nehodila by sa k tebe. Si nato až príliš," premeral si kamaráta a pousmial sa, ,,uhladený."
  ,,Tak uhladený," rozosmial sa Mark , ,,ako povieš...ale stavím sa s tebou o čo chceš, že ju nakoniec dostanem." Konštatoval sebavedomo.
  ,,A to, že bude denno- denne klátená inými ti nevadí?" pozrel sa posmešne ponad rámy okuliarov. Mark sa zarazil. Vôbec nad tým nepremýšľal.
  ,,Vieš, nezdalo sa mi, žeby bola v tej hmm...profesií šťastná. Donútil by som ju s tým skoncovať," pochvaľoval si v duchu svoj tajný plán.
  ,,Naozaj dúfaš, žeby kvôli tebe skončila?" vytreštil Gusto oči a škubalo mu kútikmi. Mark začínal byť mierne podráždený. Nemal rád, keď ho niekto nebral vážne a posmieval sa mu. Obzvlášť Gustáv Milecký to mal v povahe. No Mark mal pre neho nevysvetliteľnú slabosť. Nepatril k ľudom obdareným pochopením a taktnosťou ale zato vždy vyložil karty na stôl a na nič sa nehral. Mark si to cenil.
  ,,Viem to," zahľadel sa do pohára s priesvitnou tekutinou a sledoval v ňom praskajúce bublinky. Nevylíčil Gustovi všetko dopodrobna. To, akou rýchlosťou odbila posledného, isto prachatého, klienta jasne naznačovalo, že peniaze u tmavovlásky nezohrávali podstatnú úlohu.
  ,,Kámo, radím ti, pusti ju z hlavy a začni si s nejakou mladou čajkou. Tie tvoje spolužiačky nevyzerali posledne na zahodenie," pomädlil si ruky a na tvári mu hral lišiacky úsmev. Mark sa rozhodol v debate o onej žene nepokračovať a nadhodil minulotýždňový futbalový zápas.

• Myslíte si, že sa Tamara zachovala správne? Mala by dať predsa len pozvaniu šancu a zistiť tak, čo je tento atraktívny mladík zač? 
  Budem rada, ak sa o svoje názory podelíte na mojom instagrame! :))))