Nie len jedna noc 6. Kapitola

,,Si v poriadku?" robil si starosti Frederik od samého začiatku Tamarinho chaotického príchodu. 
  ,,Hmm?" vôbec ho nevnímala a zapaľovala si už druhú cigaretu. Tú jej so zúfalým povzdychom stihol vytrhnúť z úst a zastrčiť do predného vrecka svojej pracovnej kombinézy.
   ,,Zem volá Tamaru, ozvite sa!" zamával jej pred nosom. Tamara sa rozpačito usmiala a pokrčila plecami. ,,Dnes by si dokonalo zapadla medzi moju pracovnú posádku. Neskoré príchody, špak v ruke častejšie, než náradie a v prípade rozkazu sa zahrám na hluchonemého," šomral si popod nos Frederik a odobral sa svojou cestou. Tamara sa pre istotu zašila vnútri a nedokázala si spomenúť, aký úkon sa práve chystala vykonať. Sadla si teda na vaňu a s jemným pocitom previnilosti šťukla zapaľovačom. So zamysleným pohľadom premeriavala napoly dokončenú kúpeľňu. Miesto, kde pred mesiacom na Tamaru vykúkali tie šeredné obkladačky, zívalo prázdnotou. Pripomenulo jej to vlastnú chýbajúcu časť – potešenie v živote. Škrel ju fakt, že aj napriek tomu, že sa práve nachádzala vo vysnívanom domčeku, kde bude môcť pestovať svoje milované kvety a užívať si rannú kávu na záhrade, neprekypovala šťastím.
   ,,Slečna Tamara," oslovil ju jeden z Frederikových zamestnancov. Od ľaku podskočila. ,,Altánok je dokončený. Čaká už len na váš verdikt." Priateľsky sa zazubil na Tamaru. Tá pomaly a dlho vyfúkla, akoby spracovávala, čo vlastne povedal.
   ,,Dobre, prídem sa o chvíľu pozrieť," opätovala mu chabý úškľabok.
   Pred tým, než sa muž zvrtol na päte, zaváhal a dodal: ,,Dúfal som, že si to rozmyslíte," pozeral na ňu uprene. Tamara nechápavo nadvihla obočie. ,,No...to o nás dvoch. Moje pozvanie stále platí." Škrabal sa za ušami.
   ,,Ach tak," povzdychla Tamara a snažila sa potlačiť pobavený úsmev. ,,Stále platí to, čo som vám povedala už minule. Nemám záujem." Tvárila sa, že oprašuje smietku zo svojich nohavíc.
   ,,Toľká škoda," zabručalo toto dva metre vysoké neohrabané stvorenie a odkráčalo preč. Svedomie ihneď vyrukovalo s obrazom dvoch váh a poukázalo nato, ktoré odmietnutie bolo múdrejšie, než to druhé. Tamara razom zavrhla túto predstavu, zahasila ohorok v umývadle a vyhodila ho von otvoreným oknom. Upratovanie ma aj tak neminie. Poznamenala v duchu a vystrelila von.

,,Tak, princezná, tu sme s prácou skončili," predniesol pyšne Frederik a vrátil Tamare zapožičané kľúče od pozemku. ,,Teraz si tu môžeš voľne panovať." Uznanlivo sa porozhliadol po okolí.
  Tamara nemohla uveriť tomu, za akú krátku dobu získal jej nový domov obrysy. Už žiadne chystanie sendvičov, neodbytné reči robotníkov či ruch...Iba ona, Spike a dlhá, no Tamare milá, povinnosť zútulnenia obytných častí.
   ,,Hneď zajtra zavolám dizajnérke. Bude nadšená!" rozplývala sa.
   ,,Potom mi nezabudni dať vedieť, kedy ti prísť vymaľovať a trochu to tu spojazdniť," drgol do Tamary.
   ,,Frederik, ani nevieš, aká som ti vďačná za tvoju ochotu," chytila ho kolo ramien.
   ,,Dievčatko moje, nebyť teba, tak iba pán boh vie, kde by teraz moja ochota stroskotala," pokýval hlavou. ,,S čímkoľvek budeš potrebovať pomôcť, stačí brnknúť. Viem, že si schopná žena...," Frederik na chvíľu zaváhal, či má pokračovať ďalej, ,,no chlapská ruka skrátka chýba tomuto domu k dokonalosti." Dopovedal napokon rázne. Tamara vedela, prečo spochybnel. Reči o mužoch nezniesla a jej priateľ nechcel vyvolať oheň na streche.
   ,,To je samozrejmé. Ešte nie sme v cieli," zadívala sa smerom cez terasové dvere do poloprázdnej kuchyne. ,,Snáď by sme si mohli ešte raz prejsť zoznam potrebných vecí...aspoň pre zatiaľ. Zajtra sa vydám snoriť do House&Gardens." Znela Tamara nadšene.
   ,,Konečne ti dali v práci voľno?" radoval sa Frederik. ,,Si tam v jednom kuse! Mal by som si pohovoriť s tvojim šéfom, aby ťa toľko nedusil!" Zasmial sa srdečne. Tamare ale do smiechu nebolo. Keby si len vedel Frederik...tvoj pohľad na ,,moje dievčatko" by už nikdy nebol taký, ako predtým. Tamaru to v hĺbke duše trápilo.

Nákupné odhodlanie Tamaru za neskorého rána opustilo. Držiac sa za brucho, odšuchtala sa do kuchyne s plánom pripraviť si čo najnenáročnejšie raňajky. S lyžičkou jogurtu v ústach zmenila pobyt pôsobenia z postele na gauč a neodpustila si nevrlé poznámky nad jej neschopnosťou počas ,,svojich dní."
   ,,Vyspatá do ružova," obdarila uštipačnou poznámkou Tamaru dievčina, prirútiac sa do dverí nasledovaná psím štekotom.
  Tamara niečo zavrčala, no vzápätí mäkko dodala: ,,Si poklad, Maja. Vieš, že nemusíš so Spikeom cez víkendy." Vďačne sa zadívala na to vetrom rozcuchané fajn dievča a skôr, než si stihla všimnúť šprintujúceho chlpáča s neumytými labkami, prikvitol pri Tamare s prosiacimi očami uprenými na kelímok. Obe sa neubránili smiechu.
   ,,Viem, no rada vypadnem z toho bytu hrôzy," s povzdychom si Maja prisadla ku Tamare.
   ,,Otec?" Tamara sa nemusela ani pýtať. Odpoveď dobre poznala. Maja smutne pokývala hlavou.
   ,,Čo si ja počnem, až odídeš?" chytila hlavu do dlaní. Tamare jej prišlo ľúto.
   ,,Neboj sa ty nič! Dom je veľký a kedykoľvek budeš mať pokrk toho ožrana, dobehni. So Spikeom ťa radi uvidíme," povzbudzujúco ju pohladila po chrbte.
   ,,Ďakujem," podvihla hlavu a škárou medzi prstami zaklipkala očami na Tamaru. ,,Tuším to prospeje aj tebe." Zamračila sa na Tamarino ,,výdatné" jedlo a podujala sa pripraviť lievance.
   ,,Pár vajíčok mi, tuším, ešte ostalo," pokrčila Tamara previnilo plecami, keď sa Maja prehrabávala jej strohými zásobami potravín.
   ,,Z tohto už niečo vykúzlim," odhodlane prehlásila. 
   Zatiaľ, čo sa Maja šikovne zvŕtala v kuchyni, Tamara premýšľala, kedy naposledy jej niekto pripravil raňajky. Maja si všimla, ako ju zamyslene pozoruje.
   ,,Snažíš sa odkukať? Tá nová kuchyňa hádam neostane iba pre parádu," zaškerila sa a obrátila lievanec na panvici.
   ,,Posnažím sa niečo uvariť," dušovala sa Tamara, ,,ja len...tuším to bola Alenka, vieš, žena toho môjho dobrého priateľa, kto mi prichystal niečo teplé pod nos." Bolo to tak dávno.
  ,,Dušan ti nikdy nepriniesol raňajky do postele? Ani na narodeniny?" spýtavo zvolala.
  ,,Kdeže! Tomu sa lenila akákoľvek aktivita navyše. A bol zázrak, ak si vôbec na môj deň ,,Dé" spomenul," zahorklosť sršala z Tamarinho hlasu.
   ,,Stále nechápem, že sa žena ako ty, dala dokopy s takým...fuňom!" nazlostene šermovala obracačkou vo vzduchu.
   ,,Nebola som vždy taká. Moje mladé ja by sa dalo zhrnúť do prostých slov: mladá a naivná," vyčítala si.  ,,Preto si zo mňa neber príklad a nestrať hlavu kvôli Jožkovi zo 4. D." Poúčala Maju. Tá sa začervenala.
   ,,Noo...," váhala, ,,volá sa Denis a nie je zo 4.D. Chodí už na výšku," odobrala posledný kúsok na tanier a vypla sporák. Tamara ostala udivene zízať.
   ,,Niekto sa ti páči a ja o ňom neviem?" pýtala sa dotknuto. ,,Sem s tým!" Vykročila k poličke, vytiahla nutelu, príbor a usadli ku stolu.
   ,,Nie je to nič vážne. Pár krát sme si písali," prežúvala.
   ,,A ďalej?" Tamara vyzvedala. Nie z nutnosti, skôr zo strachu. Cítila za to dievča akúsi zodpovednosť.
   ,,Pozval ma na rande." Zaštebotala.
  Tamara si vedela dobre vybaviť, aké to musí byť pre neskúsené dievča vzrušujúce. Pre ňu sa to stalo otravnou formalitou. Až na...Zarazila sa a myšlienky na modrookého manekína promtne zahnala.
   ,,Páči sa ti?" nenútene sa pýtala ďalej.
   ,,Kiežby..." niečo zamyslene kreslila vidličkou do čokoládovej nátierky. ,,Asi som sa do neho zabuchla," zúfalo pozrela na Tamaru. Ajaj, prúser! ,,Je taký milý a rozhodný. Písal, že by som mohla tráviť oveľa viacej času s ním, než s otcom, ak by som chcela." Oči jej žiarili.
   ,,A ty chceš?"
   ,,Čokoľvek by bolo lepšie, ako môj otec," s ťažkosťou prehltla. Tamara povzdychla. Tušila, že Majina naivita napáchala viac škody, než úžitku. Bohvie, čo všetko mu o sebe prezradila...Možno je to dobrý chalan ale možno je to presne ten typ, ktorý vycíti osamelé dievča a využije ho. Pomotá mu hlavu, nabaží sa a odkopne. Presne tak, ako to začalo. Cez správu. Tamara si bola vedomá toho, že nie je Majinou matkou, aby jej mohla dávať prednášky. Vždy bola tá ,,cool" staršia kamoška, ktorá už dávno prišla nato, že zaľúbenie sa cez správy je ten najhlúpejší no najjednoduchší spôsob lásky. A Maja sa túžila cítiť čo najskôr milovaná.
   ,,Už vieš, čo si vezmeš na seba?" zahnala nutkanie moralizovať.
   ,,Nie," zavrtela hlavou. ,,V mojom šatníku sú samé ošúchané rifle a mikiny. Nič, čo by sa hodilo." Maja posmutnela a Tamara cítila voči jej otcovi zlosť. Pre jeho pijanské excesy ho vyhodili z nejdeného zamestnania a účty musela splácať študentka nezostanúc jej na pekné handry.
   ,,Tak sa budúci týždeň priprav na nákupy," vyhlásila Tamara. Samú ju táto myšlienka nadchla.
   ,,Ale ja nemám..." Tamara ju zarazila.
   ,,S tým sa netráp! Ber to odo mňa ako darček alebo skôr odmenu zato, že chodíš venčiť toto čudo – judo," zaškerila sa a pozrela na Spikea. Vycítil, že sa pozornosť upriamila na neho, dvihol hlavu a krátko zaštekal. Nato sa ozvali údery o plafón. ,,Pani Mám-so-všetkým-problém asi rušíme pri predobedňajšej sieste," pohoršene Tamara prevrátila očami. ,,Nemôžem sa dočkať, až vypadnem z tohto baráku." Znechutene sa otriasla.
   ,,Ja tiež," súhlasila s ňou Maja. ,,Možno skorej, než stihnem zmaturovať a navždy opustím štyri steny ružovej detskej izby." Dvihla sa jej nálada pri myšlienke na plané Denisove sľuby. Tamara sa nedokázala zbaviť toho zvláštneho pocitu, akoby sa miesto pehavého dievčaťa pozerala na vyše desať rokov mladšia JA. Tiež mala všetkého pokrk a vtom sa objavil princ na bielom koni a zachránil ju. To, že sa rozprávka zmení na nočnú moru a princezná na ufúľanú Popolušku nepredpokladala. Nečakaný záver.
   ,,Jedno mi musíš sľúbiť. Akonáhle vycítiš, že tvoj Denis nie je romantik ale obyčajný hňup, odídeš! S vedomím, že na teba čaká niečo oveľa lepšie," sprisahanecky na ňu žmurkla Tamara.
   ,,Môžem si ja vari vyberať? Pozri na mňa...chalani sa o mňa nijak zvlášť nebijú," odsekla Maja. Tá paralela! 
   ,,Áno, môžeš! Keď tak neurobíš, skončíš ako ja."
   ,,S niekoľkými tisíckami na účte? To neznie zle," Maja sa tvárila, že nad touto možnosťou silno uvažuje.
   ,,Ty trdlo!" karhala ju Tamara naoko. ,,Prachy nie sú všetko..." Nastala pauza.
   ,,Mala si ho rada?" spýtala sa po chvíle ticha Maja.
   ,,Môjho ex? Áno, mala...veľmi."
   ,,A keby si vedela, aký bude..." Nestihla dopovedať.
   ,,Nikdy by som nepovedala áno," prehlásila Tamara razantne a dojedla posledný kúsok svojich neskorých raňajok.