Nie len jedna noc 7. Kapitola

Zvyšok dňa sa vliekol príšerne pomaly. Okrem nákupu, prechádzky so psom a telefonátu dizajnérke, ktorá nebola dvakrát nadšená, že ju Tamara rušila počas víkendu, sa nedialo nič zaujímavé. Tamara ležala na gauči a znudene prepínala televízne stanice. Zazvonil zvonček. Otrávene sa presunula ku dverám. Možno si tu Maja zabudla kľúče.
   ,,Bože Tam! Som tak rada, že som ťa tu ešte zastihla!" zahrkútala plavovláska v žltých úpletových šatách a obdarila Tamaru zbrklým objatím.
   ,,Ahoj Monika, teba by som tu ozaj nečakala," prekvapene vypadlo z Tamary.
   ,,Viem, viem...no mám veľa noviniek," pozvala sa dnu. Tamara za ňou nevďačne zabuchla dvere. ,,Myslela som si, že mi otvoria noví nájomníci a ty už budeš dávno presťahovaná v novom baráku." Rozhliadala sa po obývačke.
   ,,To nejaký čas potrvá," odsekla a netrpezlivo ženu pozorovala. Tá sa usadila a obdarila Tamaru ospravedlňujúcim úsmevom. Vedela, že nemá cenu vysvetľovať svojej kolegyni, čo sa patrí a čo nie. Pobrala sa teda do kuchyne. ,,Dáš si kávu?" Nalievala vodu do kanvice skorej, než prišla odpoveď.
   ,,Dám! No nemala by som," zasmiala sa Monika. ,,Za dnešok to už bude tretia. Som z nej akási...akčná."
   Všimla som si. Poznamenala v duchu Tamara. Táto návšteva nepatrila zrovna k jej obľúbeným. Monika bola prototyp ženy, ktorej pojmy zdržanlivosť, slušnosť, či empatia nič nehovorili. Navyše trpela, ako to Tamara nazvala, chorobou nikdynezatvárajúcichsaúst. Toto bude dlhý večer. Odobrala sa so šálkami, cukrom a mliekom ku stolíku a stlmila telku.
   ,,Tu je," vytasila pred Tamaru prstenník s jagavým diamantom. ,,Ehmet sa rozhodol. A ja tiež," zasnene sa zadívala na svoju ruku. Tamare takmer zabehlo usrkávajúc si z teplej kávy.
   ,,Tak teda gratulujem," poznamenala s čo najvrúcnejším tónom.
   ,,Celé sme si to vysvetlili. Ehmet nechce, aby som viac pracovala v klube a je to pochopiteľné. Preto s ním odchádzam," s náznakom sentimentu povzdychla.
   Tamara sa nezmohla na slovo. Mala o vzťahu týchto dvoch ľudí vlastný obrázok. Vybavovala si, ako sa v podniku objavil slnkom, tipovala skôr solárkom, opálený statný muž a niekoľko nocí po sebe platil nemalé sumy za hry s dievčatami. Tamara tú ,,česť" nemala. ,,Zlatko" a ,,moja kráska" boli jediné slová, ktoré sa bol schopný poriadne naučiť po slovensky. S komickým prízvukom a trhanou angličtinou ohuroval ženy rečami o drahých autách a vile, ktorú vlastní v Karibiku za jediným cieľom – aby sa stali povoľnejšie a zobali mu z ruky. Monika si zakrátko získala, podľa Tamarinho skromného odhadu, vďaka jej gymnastickým kúskom v posteli Ehmetove tren...srdce a zdalo sa, že má pracháč oči už iba pre ňu. Nič z toho však nebola pravda. Milý Ehmet bol robotníkom na stavbách a všetky zarobené prachy z fušiek po celom svete vždy preflákal na robenie dojmu v srdiečkových podnikoch. Scénu, kedy po ňom lietali vankúše, saténové obliečky a lampa spolu s nadávkami jeho drahej, keď pravda vyšla najavo, si pamätal každý prítomní toho večera. ,,Už ťa tu nikdy viac nechcem vidieť, ty naničhodný klamár!" Štekala po ňom Monika. Tamara pochybovala, že jej rozumel jediné slovo. Činy však hovorili za všetko. Vystrnadila skormúteného milenca von z izby a zaprisahala Tamaru spolu s ďalšou kolegyňou, aby držali jazyk za zubami. O to prekvapenejšia Tamara bola pri zmienke o ich zasnúbení.
   ,,Odchádzaš kam?" opatrne sa opýtala.
   ,,Do Washingtonu. Predstav si...kúpil nám tam byt!" radostne híkala. ,,Vlastne som ťa chcela pozvať na našu malú rozlúčkovú párty." Rozjarene klipkala očami.
  Máš dve možnosti – buď jej povieš narovinu, že s tou ich maškarádou nechceš mať nič spoločné alebo...
   ,,Rada prídem," vybrala si Tamara zdvorilú možnosť Bé.
   ,,To je skvelé!" zatlieskala rukami. ,,Budúci týždeň, v sobotu o štvrtej u nás doma. Rozhodne žiadne ceremónie, iba malá oslava. Lúčenie sa s minulým životom na Slovensku...," na dve sekundy jej posmutnel hlas, ,,...len najbližšia rodina a kamaráti a veľa dobrého jedla a pozvala som aj Rebeku, Cynthiu a..." Tamara prestala vnímať. Teraz už bývalá kolegyňa líčila Tamare všetky možné i nemožné detaily. Nevedela odhadnúť, či práve antipatia voči Monike odrážala jej hraný záujem. Alebo závisť? Podpichlo ju svedomie. Tamara zmraštila obočie. Ehmet nebol zrovna závidenia hodný chlap, no rýchlozbehnúce sa okolnosti v nej vyvolali neprajnosť.
  ,,Nemôžem tomu uveriť, budem sa vydávať," jančila ako malé decko. Ani ja! Neveriacky si ženu premerala. Presne tak, ako predpokladala, Monika sa zapla a mlela ani pokazené rádio. Tamara sa poskromne zapájala do monológu. Po dvoch hodinách sa neochotne dvihla na odchod, vraj musí obehnúť s touto novinkou ešte kopu známych. Tamara vycítila, že za tým nestojí nič iné, ako túžba chvastať sa drahým prsteňom jej single kamarátkam.
   ,,A čo na to povedal Johny?" Monika bleskla po Tamare nevraživým pohľadom.
  ,,Čo by mal hovoriť? Všetky máme predsa tú istú dohodu..." Zastala pred dverami a nerozhodne podupkávala nohami. ,,Vieš, Ehmet je veľmi štedrí a ja...no...dajme tomu, že budem do svojho odletu pracovať na skrátený úväzok."
  Ach, tak. Pokývala Tamara hlavou.
   ,,Mimochodom," ešte raz sa zvrtla na podpätku ku svojej hostiteľke, ,,nebola som jediná, kto ťa hľadal v klube." Ostala tajomne hľadieť na Tamaru. Skôr, než tá stihla otázku, Monika ju zodpovedala. ,,Taký mladý, modrooký, vysoký fešák. Bol rozkošný!" Chechtala sa. Tamara otvorila ústa dokorán. On sa vážne nezastaví pred ničím. 
  ,,Nevedela som, že máš takého mladého a atraktívneho nápadníka!" vrhla na Tamaru zmätený pohľad. ,,Čo by na to ale povedal Johny?" Triumfálne vrátila Tamare jej otázku.
   ,,Viem si udržať svojich klientov a emócie k nim pod kontrolou," smečovala.
   ,,Takže pripúšťaš, že sa ti niekto dostal ďalej, než len do nohavičiek?" predniesla Monika zvýšeným spevavým hlasom. Žeby teraz vycítila závisť Tamara? Ó, áno. Mark bol narozdiel od Ehmeta sakra závideniahodný úlovok. 
  ,,Pripúšťam."
   ,,Myslela som si, že si užívaš ten slobodný, nezávislý život bez chlapa po boku."
   ,,Možno som zmenila názor," pokrčila Tamara s úškrnom plecami.
   ,,A možno som sa zmýlila ja! Abby, Ashley, Any...je nás...teda, dá sa povedať, že už iba vás tak veľa...zrejme som prepočula, koho si žiadal," pohodila povýšene vyžehlenými vlasmi, pripomenula Tamare, aby určite v tú sobotu prišla a klopkanie jej čižmičiek sa rozľahlo schodiskom.
   ,,On ma teda hľadal," zaševelila si popod nos Tamara a Spike zvedavo zakrútil hlavou. Klesla späť na gauč a pousmiala sa. Mladíkova náklonnosť jej začala intenzívne vŕtať hlavou. Prečo práva ona? Prečo nie niektorá z jej mladších kolegýň? Prečo nie Andy – to mladé koketujúce stvorenie?! Alebo Alison? Tmavá exotická kráska...Jedine Tamara si vyslúžila jeho pozornosť a on zas jej. Zatvorila oči a tentokrát dovolila spomienkam ožívať. Jeho dlane prechádzajúce pozdĺž Tamariných nôh, jeho vášnivé pery ani vystrihnuté z tínedžerských časopisov o dokonalom bozku, jeho intenzívna dávka rozkoše...Tamara sa pristihla, ako si rukou zišla do rozkroku. Takéto fantazírovanie! Karhala sa a spomenula si na jej dnešné podozrenia pri raňajkách – možno je to dobrý chalan ale možno je to presne ten typ...Čo ak je ten plavovlasý model obyčajným lovcom? Čo ak sa s Tamarou zahráva pod maskou slušného a taktného snaživca?
   ,,Bože! Som ako tá pobláznená sedemnástka!" vyhŕkla Tamara pri pomyslení na Maju. Samozrejme, že si vybral ju! Staršiu, skúsenejšiu, nedobytnejšiu – dokonalý materiál na zdolávanie prekážok.
   Aj napriek tomu, že to všetko boli Tamarine dohady, prijala ich ako manipulatívny a vypočítavý fakt. Nahnevane a neopodstatnene si odfrkla. Na tieto typy, ktoré si potrebujú niečo dokázať svojou ,,zbierkou trofejí" bola obzvlášť alergická.
   ,,Sme na začiatku Spike, nič dobré z toho nekuká. Tí mizerní chlapi," obrátila sa na psa a rozhodla sa svoje rozhorčenie zahnať venčením na čerstvom vzduchu.

Skúmavým zrakom prechádzala regále v snahe nájsť ten najvhodnejší odtieň tmavozelenej. Bolo zamračené nedeľné popoludnie a Tamara sa prepletala uličkami v obchodnom dome. Všimol si ju nadmieru ochotný zamestnanec a priklusal ku nej.
   ,,Môžem vám s niečím poradiť, pani?" usmieval sa a zdalo sa, že mu Tamara svojou kladnou odpoveďou urobí krajší deň. Obtiahnutá blúzka s rovnako tesnými džínsami a topánkami na opätku bol neprimerane pozornosť strhujúci outfit pre tento typ nákupu, no Tamara využila príležitosť, že mohla vypadnúť medzi ľudí. Tých pár okúkaných stien bytu, dom a práca v podniku Tamare neposkytovali príležitosť oprášiť jej najlepšie handry. Už – už sa chystala predavačovi odvrknúť a poslať ho odkiaľ prišiel, no pri pohľade na zoznam potrebných vecí, pre ktoré hodnú chvíľu bezúspešne blúdila, si to rozmyslela.
   ,,Budem veľmi rada," zatvárila sa sladko. Zamestnanec sa zhlboka nadýchol a spustil stokrát do dňa opakujúcu sa prednášku o ponúkanom tovare. Divoko pritom gestikuloval a pôsobil ani vytrémovaný žiak pred tabuľou. Možno tu bol nový a chcel sa predviesť v najprofesionálnejšom svetle a možno jeho školácku nervozitu spôsobovala žena, ktorú sprevádzal. Dobrých desať minút Tamara trpela jeho koktajúci výklad o vhodnej farbe do spálne, keď vtom ich niekto prerušil.
   ,,Dáma v bordovom saku by potrebovala pomoc s výberom vhodného záhradného osvetlenia. Ty si nato odborník, ak dovolíš, prenechaj mi túto zákazníčku," bez žmurknutia hypnotizoval Tamaru mladý muž a asistentovi predaja, ktorý sa neochotne odobral do záhradného oddelenia, sršal z očí hnev a porazený ústup. ,,Ahoj." Predniesol potichu a vyčkával.  

                                     Prejsť na: