Nie len jedna noc 9. Kapitola

,,Načisto sa pomiatli!" vyhŕkla Maja a upustila visačku. Jej znechutenie nad predraženými kúskami bolo značné, ako sa spolu s Tamarou utorkové poobedie predierali pomedzi preľudnené uličky v nákupnom centre.
   ,,Nato kašli! Štedrá kmotrička Tamara má na dnes vysoký rozpočet a ty ju neváhaj ošklbať do posledného centu," zazubila sa. 
  ,,Nemám poňatie, čo na seba," zatvárila sa bezradne.
  ,,Hmm...celý rok ťa nevidím v ničom inom ako v rifliach a tričku. Nechceš pre zmenu šaty?" vytiahla jedny fuksiové na ramienkach. Maja preľaknuto vrtela hlavou.
   ,,Idem na obyčajné rande a nie schôdzku s ministrom."
   ,,Odkedy to je OBYČAJNÉ rande?" Tamare vystrelilo obočie.
  Maja sčervenala a zahryzla sa do pery. Bola zo zajtrajšieho stretnutia s Denisom nervóznejšia, než z toho testu, na ktorý sa mala práve učiť.
   ,,A čo tieto?" ukázala ďalšie, tentokrát biele s modrými kvetinkami.
   ,,Nieee! V šatách sa necítim dobre. Všetky na mne visia a nemám do nich krivky," letmo sa zadívala na svoju postavu.
   ,,Ani ja som nemala. Stačí trochu vyduť hruď a uvedomovať si svojich ženských predností. Robí to zázraky," žmurkla a prešla o uličku ďalej. Dievča sa nenápadne obzeralo v zrkadle a malo dojem, že niečo ako zadok tam predsa len zachytilo.
   Celú večnosť prechádzali jednotlivými obchodmi a Tamara úspešne zvládala Majino horekovanie a frfľanie. Nakoniec sa podarilo tú s ničím nespokojnú osobu presvedčiť o slušivejšom strihu nohavíc a bielej košeli.
   Posadali si, objednali kapučíno a uznanlivým posunkom ohodnotili sympatického čašníka. Len čo Tamara zlizla z pier jemne našľahanú penu s obavami spustila: ,,Nechcem ale musím!"
   ,,Čo?" vyjavene zízala Maja.
   ,,Zistiť, či si dostatočne pripravená na obe možnosti."
   ,,Na aké možnosti?" vraštila čelo.
   ,,Pozri...buď bude mať dostatok taktu a rozumu a pekne ťa po večeri odvezie domov s pusou na dobrú noc alebo ťa nepustí dovtedy," zaváhala, pretože momentálne to bola ona, kto neoplýval taktom, ,,dokým ťa nepretiahne."
   ,,Nebuď smiešna, Tamara!" vyhŕkla nahnevane Maja.
   ,,Myslím to vážne, stretávam sa s tým denno-denne."
   ,,Och! Ty a tí tvoji klienti! Všetci nie sú rovnakí."
   ,,Ani cez kopirák! Stále myslia len nato jedno. Nezabúdaj, že okrem slečny na sex robím aj, chtiac či nechtiac, psychoterapeutku," stíšila hlas. ,,Chvastajú sa tým, ktorá som v priebehu daného týždňa v poradí a ako sa im šikovne podarilo podviesť ženu s mladšou čajočkou. Niekedy mám chuť si kúpiť špunty do uší!"
   ,,Neprirovnávaj Denisa k tým úchylákom! Nemôžeš vedieť aký je."
   ,,A ty snáď áno?" Dievča, noták. Zdalo sa, že Maja premýšľa.
   ,,Netušíš, čo si píšeme," zatvárila sa víťazne.
   ,,Skúsim hádať. V každej jednej konverzácií sa nezabudne zmieniť o tom, ako si ho očarila a sem-tam spomenie, že sa mu s tebou snívalo. Je mu nesmierne ľúto, aké trápenia prežívaš s otcom ale ak ostaneš pri ňom, nič zlé sa ti nestane-jemu predsa môžeš dôverovať. Súhlasí s tebou, že je škola a to počasie na hovno, no vy si predsa len budete vedieť spríjemniť tieto chvíle. To, že si neskúsená a hanblivá sa mu páči, vždy túžil po takom dievčati. A aby som nezabudla...minimálne raz musel zabiť koniec správ poslaním ti nejakej trápnej romantickej odrhovačky so slovami: pri tejto piesni vždy myslím na teba," Tamara sa zhlboka nadýchla a čakala na reakciu tej poblednutej osôbky oproti nej.
   ,,Ty teda vieš človeka povzbudiť," zadrmolila a ostala mlčky sedieť. Nebolo pochýb, že sa Tamara trafila.
  ,,Nechcem ti brať ilúzie ani kaziť rande, dobre? Len mi jedno sľúb...nestrať pre neho hlavu."
   ,,Si voči mužskému pohlaviu príliš zaujatá," krútila nesúhlasne hlavou Maja.
   ,,Mám prečo."
   ,,Mohla by si konečne začať ľudom dôverovať."
   ,,Zakaždým som sa popálila."
   ,,Chceš takto skončiť navždy? Myslíš, že som si tie kopiace fľaše u teba v byte nevšimla?" zdvihol sa Maji hlas a Tamara sa cítila potupne. ,,Snažíš sa tváriť tak silno, nezávisle a samostatne no pritom sa trápiš. Viem, že nie si šťastná, no vybrala si si túto cestu sama tak to šťastie, prosím, nekaz aj mne." Oprela sa do prúteného kresla a zabodla pohľad niekam von, do stmievajúceho sa ruchu mesta. Tamara zamyslene skúmala zvyšky mliečnej mozaiky v šálke a doznievala v nej posledná veta.

Priestrannú obývačku i pár ďalších miestností dopĺňali nové drobné úpravy, vybavenie, či kusy nábytku a Tamara si za odmenu, pre zmenu do pohárika, ktorý slúžil ako na vodu, čaj, tak i kávu, naliala portské. V dostatočnej vzdialenosti od nového, práve poskladaného gauča, odložila nápoj a skúmavo sa zadívala na niekoľko návrhov zariadených interiérov od svojej dizajnérky. Sedelo sa jej mäkko a pohodlne a uškrnula sa nad faktom, že si s touto opachou poradila sama bez pomoci opačného pohlavia.
   Mobil jej silno zavibroval a upovedomil Tamaru, že niekto žiada o otvorenie prístupovej brány. Šikovné vychytávky. Pomyslela si. Akonáhle Spike začul prichádzajúce vozidlo, márne sa pokúšal skrz živý plot predeľujúci skromnú prednú časť od rozľahlej zadnej, zastrašiť návštevníkov.
  ,,Presní ako hodinky," Tamara sa poponáhľala otvoriť pracovníkom z House&Gardens, kde si dohodla donášku. 
   Vo dverách ostala stáť ani obarená a dúfala, že je to iba zlý sen. Mark Gregor sa usmieval od ucha k uchu a ani ležérne oblečenie, ktoré mala možnosť na ňom vidieť prvý krát, neuberalo mladíkovi na sexepíle.
   ,,Kde je zvyšok?" obzerala sa Tamara zmätene.
   ,,Aj tebe prajem pekný deň. Domnieval som sa, že túto zákazku zvládnem aj sám. Kam vám to môžem vyložiť, madam?" nenechal sa vyviesť z miery a bavil sa na tom, ako z miery vyviedol tmavovlasú ženu stojacu oproti nemu.
   ,,Majú azda manažéri prevádzky v náplni rozvoz tovaru? A čmuchanie?" bojovne prekrížila ruky na prsiach a z očí jej sršalo: Ďalej ani krok! Nikdy by ju nenapadlo, žeby sa vyvoňaný adonis prezliekol do trička a teplákov a ochotne prikvitol u nej doma.
   ,,Nie tak celkom, no oddelenie má plné ruky práce, tak som sa rozhodol ich odbremeniť," uštedril Tamare žiarivý úsmev a hodnú chvíľu na seba mlčky civeli.
   Mark si Tamaru podrobne premeriaval. Tepláková súprava a takmer žiaden nános líčidiel jej neuberali na kráse. Ba naopak! Miesto výrazného makeupu sa tentokrát na Tamare vynímali jej prirodzene krásne črty. Mark zaúpel a Tamara ešte stále horlivo premýšľala, či by sa nemala zabarikádovať vo vlastnom dome.
   Nebuď ako malá! Napomenulo ju svedomie. Prevrátila očami.
   ,,Tadiaľto do záhrady," podišla otvoriť bráničku a Mark sa radostne podujal plniť účel jeho príchodu.
  ,,Netráp sa s tým. Nato som tu predsa ja!" napomenul Tamaru, keď sa ho rozhodla v nosení krabíc nasledovať.
   ,,Tss," zasipela a rozhodným gestom dala najavo, že sa nemieni iba prizerať. Zo zadnej časti sa ozval prenikavý štekot. Tamara sa škodoradostne culila pri predstave utekajúceho Marka pred Spikeovým brániacim vrčaním. Miesto toho však našla rozvaleného psa, ktorý sa vďačne nechal škrabkať na bruchu. Získal si ťa skorej, než mňa.
  ,,Ty si teda ukážkový ochranár, Spike," vrtela hlavou Tamara.
   ,,Je úžasný! To nie je čistokrvný Russell, že? Zbožňujem psy, no obávam sa, žeby sa môjmu v malom byte pri mojom pracovnom nasadení nepáčilo," zarmútene sa posťažoval.
   Tamare sa zdalo zakúpených vecí priveľa a zvláčanie trvalo snáď večnosť. Opäť cítila tú istú nervozitu, čo pred pár dňami. Horšie! Tentokrát sa nehralo na neutrálnom poli. Mark ale nahodil masku profesionála a zahlcoval Tamaru čisto technickými otázkami ohľadom nedávno dokončenej stavby a nešetril komplimentami na jej adresu.
   ,,Koľko som dlžná?" spýtala sa potom, čo všetko našlo svoje dočasné odkladacie miesto.
   ,,Desať minút tvojho času," prosebne a zároveň neústupčivo sa pozrel na Tamaru.
  Vedela, že to muselo prísť a preto s povzdychom dodala: ,,Ani o minútu viac." Pokynula a usadli na gauč.
   Mark prekvapivo chvíľu mlčal a obzeral sa dookola. Tamara nechápavo nadvihla plecia.
   ,,Nikde nevidím ani náznak, žeby tu žila ešte druhá osoba."
   ,,Ani neuvidíš."
   ,,Tak potom prečo ma tak tvrdohlavo odmietaš?"
   ,,A ty mi prečo nedáš svätý pokoj?"
   ,,Pýtal som sa prvý," na Markových perách preletel náznak pobavenia.
   Tamara akoby s námahou odvetila: ,,Nemám chuť strácať s mužmi čas."
   ,,Musel ti niekto veľmi ublížiť, však?" Mark premýšľal.
   ,,Do toho ťa nič nie je!" prehovorila chvejúcim sa hlasom a odvrátila zrak od Marka. Je tak príťažlivý! Veľmi príťažlivý a...veľmi mladý. ,,Teraz je rad na tebe." Netrpezlivo vyčkávala odpoveď na svoju otázku.
   ,,Pretože som sa do teba zaľúbil," dodal bez váhania a Tamara strnula. Pomaly sa otočila späť.
   ,,Uťahuješ si zo mňa?" neverila vlastným ušiam.
   ,,Dá sa snáď inak vysvetliť, prečo sa nedokážem zbaviť myšlienok na teba? Každý jeden deň odkedy sme..." Nedokončil.
   ,,Odkedy sme spolu spali?" skočila mu do reči a tvárila sa pobavene. ,,Nebuď smiešny. Podobné rečí počúvam po každom druhom sexe. Bola ste skvelá, asi som sa do vás zamiloval. Si rovnakí, ako všetci ostatní..." Podotkla surovo. ,,A to som si myslela..." Zahryzla sa do jazyka, pretože jej vyštartoval skôr, než si stihla myšlienku dokončiť sama pre seba.
   ,,Čo si si myslela?" napäto sa prisunul k Tamare bližšie, podvihol jej bradu a dúfal, že sa pod nátlakom ich spoločného pohľadu prizná.
   ,,Že tento mladík predsa len nepodľahol unáhleným predstavám," neuhýbala. Vyzývavo zapichla zrak do Marka a cítila sa naraz pod priznaním akási voľná.
   ,,Vieš...vždy som si myslel, že v disciplíne ,,pokým ma niekto presvedčí o svojej pravde, ubehne nekonečná chvíľa" som neporaziteľný. Gratulujem, práve sa ti podarilo ma prekonať," dodal s citeľným zúfalstvom v hlase, no nevzdával sa. Tamare nepatrne myklo kútikmi úst. ,,Minule si mi povedala, že ťa vôbec nepoznám. Pár vecí už naštudovaných mám," rozhliadol sa dookola, ,,rovnako fakt, že ty nie si luxus, ktorý si môže dovoliť každý. V podniku platia iné pravidlá, no v reáli neskočíš prvému blbcovi na otrepané reči. A to je práve to, prečo dnes sedím tu, v tvojej obývačke a prečo tak veľmi chcem, aby si so mnou išla na večeru. V živote som urobil už pár unáhlených rozhodnutí, pretože som zabudol na TO niečo, čo sa tak ťažko hľadá. TO niečo viac...TO, čo som cítil, keď si vystúpila na pódium." Pousmial sa a pre Tamaru by bolo v tej chvíli milosrdnejšie utiecť, než dostať zo seba odpoveď. Než stáť v ringu medzi ohrdnutým, poučeným a dotknutým ja a tichým šeptom: Dievča daj mu, a predovšetkým sebe, šancu. Ubehla snáď večnosť...
   ,,Fajn," povedala stručne. Muž oproti nej sa rozžiaril. Tamara odmietala veriť, že tá naivná detská radosť, ktorú mu zbadala v očiach bola skutočná. ,,Ale urobíme to inak. Na rande ťa pozývam ja."
  Mark sa zatváril prekvapene. ,,Skutočne?"
  ,,Bola som pozvaná na párty a nemám doprovod. Túto sobotu o štvrtej. Môže byť?" Tamara žasla nad svojou odhodlanosťou. Naozaj to chce urobiť?
   ,,Kamkoľvek a kedykoľvek," preplietol svoje prsty pomedzi jej a priložil hánky k ústam. Bez slov sa zahanbene usmieval. Naklonil sa ku Tamare po malý víťazný bozk, no odvrátila sa.
   ,,Nefandi si. Súhlasila som len preto..."
   ,,...aby si sa ma čo najskôr zbavila?" opýtal sa zdesene.
   ,,Nie. Aby si mi dokázal, že na TO, čo tu tak ospevuješ, si dokážeš počkať."
   ,,V poriadku. Na teba si počkám milerád," nadšene podskočil, no jeho oči túlajúce sa po Tamare vypovedali pravý opak. ,,Ale na tvoje telo mám chuť tu a teraz." Tamara od prekvapenia pootvorila ústa a Mark toho neváhal ani na sekundu zneužiť. Venoval jej neodbytný bozk a vzápätí sa zaborili do mäkkej, nedávno poskladanej konštrukcie. 

    Budem rada za Vašu spätnú odozvu! :))