Texty na dne zásuvky

Presne tam skončili moje výtvory, za ktoré som sa vždy hanbila. Neprišli mi dosť zaujímavé, nápadité, originálne...Neboli skrátka dosť dobré nato, aby som v načatom príbehu pokračovala a tak som s nechuťou zavrela zošiť a otvorila ho opäť po nejakom čase s novým nápadom, z ktorého určite niečo bude! Zase nič. A tento scenár sa opakoval stále dookola. Popísané stránky sa kopili a ja som odmietala pokračovať v zdokonaľovaní sa. ,,Keď to nie je perfektné hneď od začiatku, nebude to perfektné nikdy." Heslo, ktorým som sa dlhé roky riadila a ktoré, prosím, po mne neopakujte! 

Ten hore mohol nado mnou už dávno zlomiť palicu so slovami: ,,Pokiaľ si nebudeš vážiť svoj talent, nebudeš hodná žať úspechy svojho ovocia." No nestalo sa tak. Preto som si jedného dňa povedala, že to konečne dotiahnem do konca aj keby traktory padali a voilá, Nie len jedna noc je na svete a ja verím, že to nie je prvý ani posledný výplod krátenia si mojich večerov, dlhých ciest, čakania u doktora...

Písanie sa stalo mojou terapiou, spôsobom, akým sa môžem vyjadriť, popustiť hranice fantázie a preniesť sa tak do inej reality. Zamilovala som si proces, kedy sa z písmen tvoria slová, zo slov vety a tie sa spájajú do ucelených príbehov, ktoré, dúfam, nájdu svojich verných čitateľov!